OPETH - The Last Will And Testament
Návrat niekam k "Ghost Reveries" so zvukom posledných albumov. Stávka na istotu, ktorá však za vrcholmi tvorby zaostáva. Navyše, mňa osobne rozprávač pri sústredenejšom posluchu tohto koncepčného albumu irituje.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
ZYKLON - búrka smršť, vzišlá z trosiek starého projektu ZYKLON B(Samoth + Frost), apokalyptická búrka zrodená z trosiek zániku EMPEROR, búrka pod vedením bývalých členov císara, Samotha a Tryma...Tu však zoznam významných mien podieľajúcich sa na tvorbe "Sveta Červov" nekončí, Daemon (LIMBONIC ART) a Destructhor (MYRKSKOG), len podčiarkujú "hviezdnosť" zostavy...meno Trickster G(ULVER) tiež nie je neznáme...
Vítajte vo svete červov, hlas vystupujúci zo zmäte televíznych útržkov správ oznamuje, kde sme a vzápätí sa skrz extrémne umenie zúčastnených posúvame k jadru "Hammer Revelation" ... ZYKLON útočia v prvých plynúcich sekundách skladby a nezostávajú svojmu menu nič dlžní. Inak ako apokalyptická búrka ničiaca všetko živé s nesmiernou dávkou agresivity a mizantrópie sa to, čo sa na nás z reproduktorov doslova valí popísať nedá. Od prvých sekúnd udrie zničujúca zbesilá rýchlosť bicích, s množstvom prechodov, antirytmických partov spojených so šialeným tempom dvojkopov ... breaky, klepačky, prefektne zvládnuté perkusie, a ani to nie je všetko čím ženie Trym ZYKLON vpred. Na Trymovej bezchybnej práci tak stavajú oceľové gitary, s veľmi tvrdým a dôrazným zvukom doprovodu s vystupujúcimi psychedelickými sólami a progresívnymi postupmi...Spomínate si na "IX Equilibrium"? Tak znásobte jeho agresivitu a priblížite sa tak tomu, čo nesie v sebe ZYKLON. Rukopis a virtuozita Samotha(Zamotha) je tu jasná, avšak v porovnaní s EMPEROR sú riffy priamočiarejšie(relatívne), ďaleko agresívnejšie, rovnako ako výstavba skladieb. Často použivané mocné gitarové nástupy, alebo až nájazdy doslova pribíjajú k zemi(viď úvod "Storm Detonation")...bleskové sóla, tiahlé tóny a stupnice krvou podčiarkujú kvalitu kompozícií a stupňujú atmosféru. Skladby obsahujú množstvo prekvapivých momentov, množstvo progresívnych dramaticky rýchlych, no zároveň zrozumiteľných až jasne melodických postupov. Tak nenudia, nesú v sebe značnú extrémnosť, dajú sa však ľahko pochopiť(opäť relatívne) a napočúvať. Dostatok priestoru však dostávajú aj tí, ktorí sa hlbšie započúvajú a budú nachádzať stále nové skryté veci...Myslím, že na riffy ako je úvod Storm Detonation...sa nedá zabudnúť.
ZYKLON vsadili, ako už aj názov albumu (a krvavý booklet) napovedá na absolútny apokalypticko-mizantropický koncept a to dávajú svojou tvorbou kruto pocítiť...nie je to len Daemonovým vokálom, ktorý sa nám tu prezentuje skôr v takom "ukričanom" deathovom, no veľmi zrozumiteľnom štýle(čo znamená, že texty sa dajú aj odpočúvať), nezabúda sa však rovnako na klasické blackové polohy...nie je to len industrial-elektronikou, myslím veľmi vkusne zakomponovanou do skladieb v malom množstve(Zykloned, záver Chaos Deathcult s beznádejným koncom parafrázujúcim akýsi náboženský text). Nie je to len textami plnými zvratov, skrytej nenávisti(Worm World), narážok na konzumnosť dnešnej spoločnosti(Zykloned), poukazujúcich na nebezpečenstvá náboženských kultov a fanatikov(Chaos Deathcult, Deduced to Overkill)...nie je to žiadnym z tých dielov, z ktorých "Svet červov" pozostáva...je to celkom a každou melódiou, riffom, myšlienkou, a celkovým vyznením...Na priblíženie konceptu mi nedá neopísať aspoň jeden moment albumu a to stred skladby "Zykloned", keď žezlo od Tryma preberá rytmus stroja, podporený jemnou elektronikou v ostrom kontraste s opakujúcim sa ťažkým zvukom gitár, Daemonovým kričiacim hlasom a tiahlym sólom..."Cyberscenario turns the Ego" sila prechodu od tejto idustrial časti k zbesilosti "len" gitarovej hudby je impozantná a ja sám som len tento jediný prechod počúval mnohokrát...
Záverečný verdikt je v prípade tohto albumu jednoduchý a hovorí za ňho celá recenzia, výborné apokalyptické dielo so skvelou atmosférou, množstvom zaujímavých ako hudobných myšlienok tak aj tých v textoch(texty si rozhodne prečítajte stoja za to...písal ich mimochodom Faust (opäť ex. EMPEROR)). ZYKLON sa zapisujú svojím debutom len v najlepšom a posúvajú hranice extrémnosti žánru stavajúceho na čiernom kove o ďalší kus ďalej. Verím a dúfam, že ďalšiemu albumu budem môcť udeliť 10tku.
Perfektný debut pozostalých majstrov EMPEROR a ďalších zvučńých mien. Agresívny našľapaný death blackový materiál s poriadnou dávkou mizantropie a temného pohľadu do bezútešnej budúcnosti s trochou industrialu. Silu a extrém tohto materiálu nech si každý skúsi na vlastnej koži.
9 / 10
Zamoth
- gitary, basgitara
Destructhor
- gitary, basgitara
Trym
- bicie, programovanie
Daemon(hosť)
- vokály
Trickster G(hosť)
- čisté vokály na "Transcendental War"
1. Hammer Revelation
2. Deducted To Overkill
3. Chaos Deathcult
4. Storm Detonation
5. Zykloned
6. Terrordrome
7. Worm World
8. Transcendental War - Battle Between Gods
Vydáno: 2001
Vydavatel: Candlelight Records
Stopáž: 41:16
Produkce: Thorbjorn Akkerhaugen, Zyklon
Studio: Akkerhaugen Lydstudio
Black/death s industrialnym temnym podtonom ocarujuce dielo
Návrat niekam k "Ghost Reveries" so zvukom posledných albumov. Stávka na istotu, ktorá však za vrcholmi tvorby zaostáva. Navyše, mňa osobne rozprávač pri sústredenejšom posluchu tohto koncepčného albumu irituje.
V jisté BDM RPG hře vytváříte ultimátní postavu a její charakteristiky definujete následovně: Násilí: 100%, Technické skills: 100%, Skladatelská inteligence: 100%, Šarm: 100%, Oddanost 100%, Laskavost: 0%. Do kolonky "Jméno" pak vyplníte: DEFEATED SANITY.
Už poněkolikáté zní otázka stejně: Zničil Einar Solberg další desku jinak velice talentované kapely? Odpověď zní: Zase to zvládl. Jeho hlasový projev je jak chilli. Koření. Měl by se používat citem. Když se tam toho najebe hodně, nedá se to žrát.
Hele, Blake Judd ještě žije. Enfant terrible (ale současně i schopný skladatel) US blacku je (znovu) zpět a tentokráte doručuje tradičněji pojatou kolekci. Šlape mu to dobře, tělo už má sice životem zhuntované, mysl však zůstává stále čerstvá.
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.