PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Sú tu opäť. Dve tajomné postavy blúdiace v hmlách Stredozeme i iných krajín dávnovekých fantázií. Silenius a Protector pod koruhvou s logom SUMMONING, rakúskej legendy epického a atmosférického black metalu, na svojom ôsmom albume prichádzajú so záhubou. Majú 25 rokov od začiatku svojej púte ešte čo povedať? Nuž, rozhodne dokážu poslucháča uviesť do pomykova, „With Doom We Come“ nie je ľahká, jednoduchá nahrávka. Naopak ide o materiál, vyžadujúci si mnohé vypočutia, aby ste ho po pár povrchných neodložili ako album „do počtu“.
Najprv tak totiž pôsobiť môže, pokiaľ nie ste oddaný fanúšik, ktorý sa ho po piatich rokoch od predošlého nevedel dočkať. V takom prípade ho budete milovať, pretože je tam všetko, čo k SUMMONING patrí. Epickosť, majestátnosť, atmosféra, tajomnosť, stret melanchólie i plazivej zloby. Gitary, ktoré načrtávajú melódie a tvoria základné harmónie, často len bzučia v pozadí, aby väčšinu bojového poľa prenechali košatým orchestráciám, zhudobňujúcim niekedy temné, osudové nálady blížiacich sa bojov či ďalekých ciest do hrozivého neznáma, inokedy do zvukov pretvárajú nostalgické obrazy, v ktorých môžete vidieť napríklad aj Stredozem, spomínajúcu na začiatku 4. veku na hrdinské časy Legendy o prsteni, či na pradávne deje Silmarillionu. V tomto je rakúske duo stále veľmi silné, a hoci hlavne vybrusuje to, čo bývalo dotiahnuté už na predošlých nahrávkach, stále vie prekvapiť pôsobivým nápadom, napríklad zlovestne vrčiacim vokálom v úvodnej „Tar-Calion“.
Majstri sa tu nemajú ako uťať, SUMMONING už síce roky nepôsobia ako hudobné zjavenie, nakoniec, na ich hudbe vyrástlo viacero nie najhorších nasledovníkov, ktorým niekedy odpustíte aj to, že starých majstrov uctievajú až príliš okato (napríklad EMYN MUIL, Taliansko), ale pokračovania ich príbehov majú vždy vysokú úroveň. Môžete hľadať muchy v tom, že tempo nahrávky príliš často pripomína peší pochod rozľahlou planinou, pri ktorom na každom kroku namáhavo ťaháte nohy z blata. Môžete aj skonštatovať, že je tu málo vyslovene chytľavých a na prvé vypočutie zapamätateľných skladieb. To však neznamená slabší materiál, a to, že umelci cieľovej skupine nejdú vyslovene „v ústrety“, je v roku 2018 už skôr pozitívum.
8 / 10
Oath Bound (2006)
Lost Tales (MCD) (2003)
Let Mortal Heroes Sing Your Fame (2001)
Stronghold (1999)
Nightshade Forests (MCD) (1997)
Dol Guldur (1996)
Minas Morgul (1995)
Lugburz (1993)
Anno Mortiri Domini 1959 (demo) (1993)
Upon The Viking’s Stallion (demo) (1993)
Každý album SUMMONING je v podstate stávka na istotu a už vopred je viac-menej jasné, čo od neho asi očakávať. Rakúšania si rokmi vyšliapali vlastnú cestu temnými zákutiami Ardy, po ktorej môžu kráčať len oni. Je v tom kus skrytej geniality, ktorý je možné rešpektovať alebo úplne odmietať. Tým chcem povedať, že vlastných a dlhoročných priaznivcov svojej hudobnej púte môžu len ťažko sklamať a tých, ktorým nesedia štýlovo ani staré albumy len ťažko získajú.
Z pestrej minulej zbierky by som práve vyzdvihol predchodcu tohtoročného eposu, ktorý priniesol zvukovo, aranžérsky a aj ideovo zatiaľ najvýraznejší a najpestrejší materiál. „With Doom We Come“ sa od toho konceptu vzďaluje opačným smerom, než by sme čakali a ide svojou produkciou a celkovým vyznením do minulosti.
To znamená na prvý pohľad menej výrazné melodické postupy, jednoliatejšie gitary, menej rôznych zborov i exotických nástrojov, v konečnom dôsledku temnejší zvuk. Potiaľ je to výborné, hlavné hneď prvé dve kompozície v tomto smere realizujú celý zámer úplne správne. „Tar- Cailion“ dokonale vystihuje temnú povahu posledného kráľa Númenorov s pôsobivým zakomponovaním jeho proklamácií do skladby a predstavuje instantný transport do prastarých legiend Tolkienovho sveta.
Obdobne vydarená je „Silvertine“, ako aj epos o slávnom vlkovi Morgotha -- „Carcharoth“. Ďalej miestami cítim tápanie a akýsi útlm až únavu, kde sa nápady strácajú v dlhých hypnotických konštrukciách stredu albumu. Následne má však možnosť znova vyniknúť pôsobivý záver v podobe záhrobnej atmosféry v „Mirklands“ a emotívne podobne ladenej „With Doom We Come“ s množstvom jemne tepaných hudobných motívov, temer melodickým spevom a tradične epickými zbormi.
„With Doom We Come“ zrejme v mojom osobnom rebríčku nepredbehne „Old Mornings Dawns“, napriek tomu patrí k tomu najlepšiemu čo SUMMONING vydali, má nádhernú obrazomalebnú atmosféru plnú emócií a aj ospalejšie miesta mu dodávajú vlastný charakter. Ostatne ako vždy, je to špecifická hudba pre pútnikov legendami a najtemnejšími miestami imaginárneho sveta, ktorého prepracovanosť osobitým spôsobom zvýrazňuje.
Zatial takto lebo som este neprenikol pod povrch bahna.
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Trochu prog rock/metalová exhibice. Toho tydlikání a hračičkování je místy opravdu hodně. Ale tito Švédové umí i příjemné melodie a přirozeně plynoucí pasáže, takže jim to předvádění odpustím. Ostatně, když na to mají, tak proč se trochu nepředvést, že?
Žijeme ve zlatých časech českého thrash metalu! Takové období hojnosti prostě nepamatujeme. Kapely na nás chrlí v horším případě dobré, v tom lepším (i v tomto) desky výborné a my si čvachtáme jako ten pověstný manža. Více v recenzi, teď si třepu palicí.
Švédské duo se na svém dalším albu ještě více vzdálilo postrockovým kořenům a dá se tedy tvrdit, že jejich hudba odplavala do specifické formy indie rocku, který se opírá o robustní kostru shoegaze. Opět slušné album.
Další švédský power metal, kterému vlastně nelze nic vytknout. Dobří zkušení muzikanti, kvalitní produkce a chytlavé melodie. Komponování dle osvědčeného mustru, přesto to dokáže zabavit. Dám tomu ještě pár poslechů a poté zapomenu, že to kdy existovalo.
Nepřístupná a temná blackmetalová deska, která spolu s disonantní nervozitou nabízí i death/doomové nálady. Dostat se tomu pod kůži není snadné, ale odměnou je lavina emocí. Střídmá stopáž navíc ukončí ta "muka" dříve, než by to člověku urvalo hlavu.
Sofistikovaně maluje, točí vtipné filmy, v MORTAL CABINET zanechal výraznou stopu, ze Slavíka ho vyhodili, páč jeho světem je hardcore rap. A je z Rumburku, což leccos vysvětluje! Když šel pro talent, Marty si nabral hrstě. Zase ho ukázal, zpíčenec jeden.