To tu naozaj ešte nemáme recenziu nových ARCH ENEMY? Veď už sú uprostred druhej série koncertov; opäť prídu na Slovensko i do Česka, môžeme sa dokonca tešiť na celkom špeciálnu edíciu športových dresov s farbami konkrétnych krajín. Poďme to rýchlo napraviť, poďme sa porozprávať o tom, v akej dobrej forme sa v súčasnosti Amottovci nachádzajú.

Nikdy nebolo lepšie. Naozaj. Alissa White-Gluz ako prekvapujúca náhrada za, dnes už len manažérku, Angelu Gossow, to bol ťah, ktorý naozaj vyšiel. Otvoril kapele dvere k novým fanúšikom, priniesol nové možnosti, priestor pre ďalšiu kreativitu, jednoducho vietor do plachát švédskeho drakkaru. Kým predchadzajúci album „War Eternal“ bol zoznamovačkou a svojím spôsobom (naozaj podarenou) stávkou na istotu, „Will To Power“ prichádza s veľmi príjemnými novinkami v tvorbe ARCH ENEMY.

Kapela spočiatku klamala telom. Prvý žartovný singel „City Baby Attacked By Rats“, prerábka songu od kultových pankáčov G.B.H. a snaha o udržanie akéhosi undergroundového puchu v hudobnom výraze príliš veľkých a vyleštených metalových hviezd. Rovnako tak úvodný song „The Race“, nekompromisná, brutálna rúbanica, ktorá vôbec nedáva tušiť, aké hard-rockové experimenty nás v ďalšom priebehu dosky čakajú.

Až hitovkami „Blood In The Water“, „The World Is Yours“ a „The Eagle Flies Alone“ sa to naozaj začína. A neprestáva až do samotného záveru. Vskutku veľkolepá jazda jedného z najvýraznejších mien na mape súčasného metalu. Absolútne precízne a veľmi dynamické skĺbenie rockovej melodiky s deathmetalovou nekompromisnosťou. Kým za čias vrcholných diel „Anthems Of Rebellion“ a „Doomsday Machine“ sa príliš tlačilo na drsné, kovové, deathové vyznenie a brutalitu, dnes je hlavným plánom pestrosť a variabilita po stránke zvukovej i aranžérskej.

Kľúčovým songom celého albumu a možným náznakom toho, čo sa bude diať v budúcnosti ARCH ENEMY, je bezpochyby skladba „Reason To Believe“. Na výbornom koncerte v Bratislave minulý rok ešte nezaznela, koncertnú premiéru mala až pred pár mesiacmi, v Košiciach by teda nemala chýbať. Ak sme si pri príchode Alissy kládli otázku, či bude niekedy využitý aj jej silný melodický vokál z THE AGONIST, tu je odpoveď. Prvá balada v histórii ARCH ENEMY a hneď takýto silný kusisko - tie prechody z čistého vokálu do growlingu sú jednoducho parádne.

Alissa na novinke žiari aj ako textárka, hlavne vo veľmi emotívnej skladbe „First Day In Hell“, popisujúcej autentické zážiky jej starých rodičov z koncentračného tábora. Škoda, že sa zatiaľ podobne neodviazal aj Jeff Loomis. Mať v kapele strelca jeho kalibru a stále to celé hrať na to, že jeho gitarová hra a spôsob skladanie je úplne iný ako Amottov a ARCH ENEMY... sakra, no a čo? Veď v tom by práve bol ten prínos, v tom by bolo to čaro. Možno sa raz dočkáme.

Takto je Michaelov skladateľský parťák predovšetkým bubeník Daniel Erlandsson, ktorý je spoluautorom hneď siedmich skladieb, jednu inštrumentálnu medzihru dokonca zložil úplne sám. Je zaujímavé, že autorsky prispel aj Michaelov prichádzajúci a odchádzajúci a skrz-naskrz nevyspytateľný brat Christopher Amott, ktorý časť minulého roka strávil na cestách a pódiách s kamarátmi a krajanmi z DARK TRANQUILLITY.

Je dôležité zdôrazniť, že Michael Amott nikdy nevnímal svoju kapelu ako zástupcov melodického death metalu. Hoci je on sám jedným zo zakladateľov a hlavných architektov celého tohto vzrušujúceho pnutia v metalovej hudbe (pustite si „Heartwork“ a kochajte sa), ARCH ENEMY sú podľa neho niečo viac. Preto to nekonečné koketovanie s hard-rockom (skúste skladbu „A Fight I Must Win a pátrajte po odkaze na tvorbu RAINBOW) a melodickými vyhrávkami a silnými refrénmi a teraz už aj baladickými motívmi. Amott nechce iba kvalitnú deathmetalovú kapelu, on chce jednoducho metalovú veličinu. A darí sa mu to.

Ak ste ich videli na festivalových pódiách (na Brutal Assaulte, napríklad, to bola veľká vec), alebo v komornejšom klubovom prostredí, určite budete súhlasiť, že ARCH ENEMY sú aj v súčasnosti fenoménom európskeho poňatia metalovej hudby a skutočne veľkým menom so všetkým, čo k tomu patrí. Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa im v budúcnosti podarí vyvažovať prístupnejšie, melodické momenty v ich hudobnom výrazive s drsnejšími, undergroundovejšími postupmi.

Veľmi zaujímavé je vnímať, ako sa ARCH ENEMY bránia statusu veľkých metalových hviezd. Nechcú byť komiksovými hrdinami, stále je pre nich dôležitá špina a tma podzemia. Na druhej strane, ich koncerty sú premakaná rutina od prvého do posledného momentu - jediným experimentom zo strany speváčky v priebehu celého bratislavského vystúpenia bola spomienka na jej prvý slovenský koncert a nešťastný pád, pri ktorom si nalomila rebrá.

Ten kontrast medzi majestátnosťou štadiónového hard rocku a neokrôchanosťou death metalu by tam mal byť vždy. A kým bude, dovtedy bude táto kapela zaujímavá. Na albume „Will To Power“ sa to ARCH ENEMY darí mierou vrchovatou.