9 / 10

Áno, už nejaké roky je to tak, že je zaujímavá – a hlavne konkurencieschopná – aj po slovensky spievaná tvrdá hudba. Mám na mysli takú naozaj tvrdú. Nepíšem teraz o HC/punku, kde so žalujúcim svetom a krízou vedomia budú jednotkou DAVOVÁ PSYCHÓZA možno ešte aj o dvadsať rokov. Ak to chceme metalovejšie, tak BETON a ADACTA sú rubárne vysokej kvality, pri ktorých si ani vonku nepovedia „škoda že to nie je po anglicky“. Pokiaľ stále máte málo extrému, tak ABORTION už pred časom prehodili výhybku na slovenčinu a ich grind tým nijako neutrpel. THORWALD, SYSTEMIC DAMAGE, ATTACK OF RAGE, našlo by sa kadečo. Z grindu k hudbe pre širšie punk/core/metalové masy vykročili ČAD a mnohí ich považujú za majstrov slovenských textov. Tie, subjektívne videné, pri zatiaľ poslednom albume ťahajú stále dostatočne nabrúsenú hudbu nad hladinu mierneho únavového syndrómu.

Zatiaľ by kadekto mohol namietať, že spomínané spolky nie sú čistý metal a podobne sa rýpať v nepodstatnostiach. Teraz teda ten metal. Z black/pagan vecí ma kedysi najviac zaujali HROMOVLAD. Aktuálne však vedie thrash a tam, kde sa do nárezov spieva po slovensky, vládnu dva spolky. Tým prvým sú MAJSTER KAT a druhým, dosť ostro sa ženúcim na čelo pelotónu, ďalší Bratislavčania CATASTROFY. Debutový album z roku 2015 ukázal kapelu, ktorá sa si začiatočnícke pokusy a omyly absolvovala na demách a EP a na scéne zaburácala vyzretým materiálom s veľmi vlastnou tvárou, konceptom a názorom. Thrash metal ako podľa učebnice, schopný osloviť, ba až strhnúť, a navyše do svetového žánru nenásilne vnášajúci prvky domácej hudobnej tradície, v ich prípade ľudovej, ba až takej „prostonárodnej“. „Zbojnícky tanec“ urobil z garážovky čoraz skloňovanejší metalový pojem a sám som bol zvedavý, s čím prídu ďalej.

Ďalej bolo najprv splitko s KAAR a EXORCIZPHOBIA, ako aj „najchlapáckejšia“ pasáž v skladbe „Tančíme s démony“ od prvých menovaných na ich aktuálnom albume. A potom už upútavky na „Besnotu“, punkom nasiaknutá rúbačka „A.D.A.B.“ a hustý thrashový nápek „Len slová“, v ktorom si CATASTROFY veľmi trefne utiahli zo slovenského dabingu aj z dlhoročnej hviezdy slovenskej popmjúzik. Od 16. júna je „Besnota“ medzi ľuďmi, trinásť skladieb, 34 minút a drobné, a je to nálož, aká sa po debute síce dala čakať, aj tak však príjemne prekvapí. Ostrý, svieži a variabilný thrash metal, silný v klasických nárezoch aj pomalších skladbách, nabitý agresivitou, ale aj atmosférou a hlavne výbornými nápadmi v šťavnatých riffoch i melódiách, doplnených tu a tam ľudovými nástrojmi – v jednom momente som mal pocit, že CATASTROFY tak trochu pytliačia v teritóriách SKYCLAD.

V hudbe CATASTROFY v podstate chýbajú vypchávkové pasáže, celý čas sa deje niečo zaujímavé, chytľavé a často vyslovene vtipné a zábavné. V už spomínanej „A.D.A.B.“ napríklad aj krátky refrén skoro ako od RUNNING WILD. „Hôrni chlapci“ sa začínajú skoro doomovým husľovým úvodom, končia sa primixovaným hromžením Laca Meliška a „Morava“ má pre zmenu vážnu, až mrazivú atmosféru čias, kedy u nás na ostnatých drôtoch zomierali ľudia. Úvodný riff je silný a skladba sa valí ako jarná voda, ktorá s topiacim sa snehom odnáša aj nádej na lepší život. Pokiaľ ide o vážne momenty, doslova bravúrnym kúskom je úvod „Hurá, vojna!“, spev tam zo všetkého najviac pripomína tupého gardistu premotivovaného až po hádzanie žien, detí a starých ľudí do vápenky. (Môžeme len tipovať, do čoho vyústi aktuálny trend nadšeného kúrenia pod kotlom nenávisti na všetkých možných frontoch a pocitu nulovej zodpovednosti za to, čo vypustím z chrápy.)

Tu sa dostávame k veci, bez ktorej by CATASTROFY stále boli kvalitnou kapelou, akurát že cca o tretinu menej zaujímavou, a tou sú texty. Napísané po slovensky, veľmi dobre, trefne, s vtipom i hlbšou myšlienkou. Pochopiteľne tu nechýbajú pre skupinu typické zbojnícke témy, veselé, nie veľmi slušné a v podstate komixové. (Komiks je určený skôr plnoletým čitateľom, predsa len, „Steel Panther v kroji“ a podobne.) Boris je vokalista, ktorý akoby v niektorých momentoch mal v čeľustiach viac kĺbov než býva bežné a refrény takisto stoja za to. Ako textár obzvlášť exceluje v témach zo života, odpozorované to má naozaj tak, že sa chytáte za brucho a hlavne tie kadejaké úbohosti a špinavosti vidíte priam v 3D kvalite. „Jebem vaše idoly“, „Posledný na zemi“ a predovšetkým „Obyčajná kurva“, tam sú tie verše, kedy si spomeniete na všetkých tých, ktorým ste mali do ksichtu zrúknuť niečo ako „ty si vážne vyjebané hovädo, ty si fakt pijavica!“ Máte tam všetko, kurvičkozlatokopku, skurvysyna tváriaceho sa ako kamarát, alebo proste pozachrbtového hajzla (kto nezažil kadečo, čo si pamätá „velice dobre“?), karieristov, parazitov, podliakov a podobne. Texty, šťavnaté a kde treba, tam vulgárne, lebo tak ľudia rozprávajú, sú tou pridanou hodnotou, ktorá hudbu CATASTROFY priblíži aj ľuďom, ktorí by si možno thrash metal v angličtine nepustili. Za mňa zrejme album roka v kategórii „metal po slovensky“, dostane veľa bodov, otočil som ho fakt mnohokrát.

• 17. července 2018