Ak sa vám stane niečo, čo ste nečakali, spravidla nejde o nič, čo by ste uvítali, skôr naopak. Nájdu sa však aj výnimky, nie vo všetkom, ale v takých menej vážnych veciach typu hudba na ne natrafíte. Košickí ALL THE FURY sú jednou z aktuálnych. Keď som ešte pred pár mesiacmi dopĺňal a aktualizoval informácie o kapelách v knihe, to, čo od nich bolo k dispozícii, vydalo len na zmienku v rozsahu pár viet. Typický príklad tunajšieho spolku už ostrieľaných hudobníkov, dávajúcich dokopy niečo nové, ale fakt tempom, ktoré neunaví. Pár koncertov po okolí, na profile jedna či dve skladby bez vokálov, to bolo všetko.

Skrátka partia na rázcestí – možno sa niečo podarí, možno to časom kvôli kadejakým okolnostiam vyšumí dostratena. V júli tohto roku sa situácia nakomplet zmenila, až tak, že ALL THE FURY majú napísaný profil, lebo skoro potajomky sa zo dňa na deň stali zoskupením, ktoré môže čakať sľubná budúcnosť, ak pre ňu niečo urobia. Pomerne zásadnú, zďaleka nie však jedinú potrebnú vec už urobili. Vedel som, že chystajú album, pracovali na ňom nakoniec hádam aj tri roky, výsledok sa však do sveta dostal až teraz v lete. Najprv som ho počul na Youtube, už tam zaujal, reku, toto som fakt nečakal, a počúvajúc materiál z CD-R cítim v kostiach, že na KE metalovej scéne skoro z ničoho nič pribudla nová silná a „hotová“ formácia.

Desaťskladbový debut vznikal v štúdiu v Trebišove v rokoch 2015 – 2018 a pokiaľ ide o produkciu a zvuk, ak by mi niekto „Over The Line Of Meridian“ pustil bez toho, aby som o ALL THE FURY čokoľvek tušil, slovenský pôvod by som im netipoval. Teraz nezhadzujem tunajšie zvuky, hranie a ostatné, lebo aj u nás vieme, príklady idú prinajmenšom do desiatok. Ak však dostanete žáner, akému sa ATF venujú, v takejto „vymaznanej“ produkčnej podobe a takto zahraný, budete sa skrátka pozerať na inú svetovú stranu, konkrétne na sever a hlavne do Škandinávie. V Košiciach vznikol album nabitý melodickým death metalom prevažne švédskeho štýlu, melodeath pre rok 2018, teda vrátane prvkov, vďaka ktorým môže zaujať aj poslucháčov mainstreamovejších metalových žánrov, ale takisto so silnou atmosférou a hráčskym i skladateľským umom, čerpajúcim od majstrov – zakladateľov z deväťdesiatych rokov. 

Nepochybne sa nájdu aj tí, ktorí sa budú snažiť ATF zatratiť alebo udusiť ako neoriginálnych epigónov či kopírovačov, ale v tom by som radšej pribrzdil. Počujem skôr hudobníkov, ktorí majú pre tento žáner taký cit, ako keby sa narodili o nejakých 1200 kilometrov severnejšie. Ich prepracované melódie a harmónie sú rovnako dobré, je radosť dať im šancu už len preto, lebo naozaj tam počuť, že starý melodický Göteborg, napríklad prvotiny IN FLAMES alebo DARK TRANQUILLITY, sa ich autorom dostali do krvi a do DNA. Čo skladba, to zbierka silných momentov a nálad, od dravých, rozbesnených až po premýšľavé, vzdušné, takmer melancholické. Záverečná „Lost“ je skoro balada a pritom z tejto energickej nahrávky nijako nevhodne nevyčnieva.

Silnou devízou albumu je vokál. Tomáš, doteraz známy hlavne z grunge/metalových SIX BETWEEN, prekvapil ako veľmi kompetentný vokalista, nadaný viacerými drsnými revanými polohami, kde v tej najhlbšej v spolupráci s gitarovými harmóniami ožijú aj spomienky na prvý album GARDENIAN. Inokedy s vyšším, rozhnevaným revom a chladom vychádzajúcim zo strún počuť ozvenu ABLAZE MY SORROW. A aby to celé nebolo prílišné retro, do hry popri súčasnom znení vstupujú aj občasné decentne nasamplované zvuky. 21. storočie je tu prítomné ešte jednou vecou, s ktorou ortodoxnejší jedinci budú mať problém, možno veľký problém – spieva sa tu, a vôbec nie zriedka, aj melodicky. Osobne mi tu tento spev neprekáža, je kvalitný, s citom zasadený a ak v takomto pomere vydrží aj do budúcnosti, ATF určite nestratia na ostrosti. Album ako taký je prvotina, aj preto „len“ toľko bodov, nech nestúpnu do hlavy, ale menej tu dať nemôžem. Teraz bude potrebovať skupinu, ktorá ho poriadne zviditeľní aj naživo, a určite si zaslúži schopného vydavateľa.