Leto, Collo a veľké hardcoreové meno. Každému je po niekoľkých takýchto skúsenostiach jasné, do čoho ide. Nespomínam si už presne, kto z trojky AGNOSTIC FRONT, SICK OF IT ALL a MADBALL hral dokonca v nejakom chladnom jarnom mesiaci a fanúšikovia aj tak žmýkali tričká a po stenách tiekla kondenzovaná vlhkosť. V závere horúceho augusta teda vízia mikrovlnky, sauny a podobne, ale s radosťou, MADBALL ma bavia od debutu „Set It Off“, ktorý som si nahrával myslím z originálky od gitaristu zo SOCIAL SILENCE. Naživo som ich prvýkrát videl na Assaulte v roku 2007, výborné vystúpenie, potom zo dva razy u nás a Newyorčania sú u mňa jednou z bánd, na ktorú sa chodí vždy keď je v meste.

Koncert mal začiatok o ôsmej, keď som prišiel, akurát svoju šou roztáčali drážďanskí RISK IT!. Dobré meno nemeckého hard coru, žánru, ktorý začal povstávať v 80. rokoch, potvrdzujú od roku 2009. Košickú premiéru už majú tiež za sebou, prvýkrát tu boli pred pár rokmi v „sedmičkách“, ak sa nemýlim. Energický hard core tejto päťky dunel do už pomerne plnej sály, frontman po pár skladbách podotkol, že je síce utorok, to však nie je dôvod na to, aby fanúšikovia stáli zo tri metre od pódia. Za seba poviem, že na tento žáner sa dopredu fakt netlačím, už predtým tam zopár HC tanečníkov spustilo čosi medzi kankánom a karate a o tom, aké drahé sú zuby, sa netreba presvedčiť na vlastnej koži. Výber z nahrávok „Who’s Foolin Who?“, „The Only Thing“ a „Cross To Bear“ som si radšej doprial hlbšie v dave, nenudiace nadupané chytľavé skladby, dravý vokál a pre žáner typické frontmanské prípoviedky o jednote, priateľstve a tom, že svet by bol lepší, ak by sa ľudia medzi sebou nesprávali ako marhy, dobre bolo.

Nemcom ľudia z pódia skákali v iste potešiteľnom množstve, nádielka stagediverov však pochopiteľne ešte o dosť zhustla pri MADBALL. Kapela, v ktorej frontman Freddie Cricien, mladší brat Rogera Mireta z AGNOSTIC FRONT začínal ešte ako školák, tu a tam s nepoužitými skladbami AF, je legendou už dve dekády. A svojím grázlovským šarmom newyorských ulíc odvtedy oslovuje hardcoreové, punkové aj metalové publikum. V Košiciach to tiež bolo o príkladnej symbióze zúčastnených táborov. V zostave pôsobilo viacero legiend hlavne NYHC scény, v začiatkoch bol na base Roger Miret, na gitare Vinnie Stigma. Minulý rok po 16 rokoch skupinu opustil gitarista Brian „Mitts“ Daniels, čo skalných znepokojilo, ale myslím si, že naživo zmenu či neistotu u MADBALL cítiť nebolo, koncert bol výborný.

Od MADBALL najlepšie poznám albumy z 90. rokov, v playliste bolo myslím niečo zo všetkých deviatich, vrátane novinky „For The Cause“, v dobe koncertu takej čerstvej, že ju mal napočúvanú asi málokto. Naživo podľa očakávania – hustý newyorský hard core, nabitý údernou energiou, v rýchlych skákavých i sekaných valivých a drviacich tempách, s chytľavými melódiami, do ktorých burácal Freddieho typický zachrípnutý krik a spev. Nad rozbesneným kotlom sa niesli zásadné hymny o ulici, drsnom živote, hrdosti a odhodlaní nepoddať sa. Freddie popri iných preslovoch hodil do pléna aj otázku, kto z návštevníkov je na MADBALL prvýkrát a v podstate neveľký počet zdvihnutých rúk ho celkom prekvapil. Slovenskí, poľskí, maďarskí a ukrajinskí letci z pódia padali do hustých vĺn v kotle – 430 platiacich, ak by to niekoho zaujímalo –, popri nich pozoruhodne veľa odvážnych a fešných letkýň, Freddie a spol. to s publikom vedia. Počas koncertu lietali nad davom nafukovacie lopty a presne podľa očakávania na akcii aj mrholilo zo stropu. Nič netrvá večne, o desiatej sa vydarená párty skončila, pribudlo trochu svetla a bolo to tam – mokré steny, podlaha, unavení, ale spokojní fanúšikovia. Koncert ako sa patrí, a to nebol v ten týždeň jediný, na obzore sa už črtal sobotňajší deathmetalový Ružomberok.