Ak niekto pri pohľade na názov albumu zajasal, že fínsky milovník Ville Valo má niečo nové, nech stlmí nadšenie a pozrie sa lepšie na logo. Je tam síce I aj M, to druhé však až dvakrát a k tomu ešte niekoľko ďalších písmen. Prinajmenšom odrastenejšej generácii nielen domáceho extrémneho búšenia názov EMBOLISM čo – to hovorí a mladším možno na začiatok povedať toľko, že títo chalani z Kanianky patrili na prelome tisícročí k veľmi aktívnym pojmom slovenského grind coru.

Známi boli nielen D.I.Y. nadšením, ktoré im vyrobilo rozsiahlu diskografiu (neoficiálnych položiek obsahuje viac než oficiálnych) vrátane split pásky s kultovými AGATHOCLES, ale tiež divokou šou, pri ktorej bývalý frontman Kraken neváhal vypáliť na pódium napríklad aj v decentnom dámskom kostýme, to všetko dlho predtým, než sa ľudia na akciách typu OEF prestali pozastavovať nad kadejakými pozoruhodnými (ne)oblečkami.

Pretože EMBOLISM neboli hudobne žiadna na improvizovanom hluku postavená beznádej, prvého albumu sa ujali žilinskí Erebos a znel na ňom dobovo nazvučený grind, smerujúci často až ku gore v štýle HAEMORRHAGE, s nejakými tými skreslenými vokálmi, mokvavými riffmi, náklepmi, ale aj občasnými vyhrávkami postavenými na motívoch v škále od punku snáď až po ľudovky. Tieto fóry na druhom albume, vydanom v časoch, keď už sa z Erebos stali Forensick, išli bokom a „Mindchaos“ predstavuje vyzretejšiu a o dosť beštiálnejšiu tvár kapely.

Extrémnosť tu občas dosahuje až úroveň totálnych zúrivcov typu ARSEDESTROYER a ktovie, ako by to pokračovalo ďalej, keby skupinu na skoro desať rokov neodstavili rôzne veci od zmien v zostave po nutnosť začať v živote aj s niečím vážnejším ako je zabávanie sa hraním grind coru. Niektorí členovia sa hudbe venovali v iných projektoch, bratia Kotríkovci však nakoniec EMBOLISM reaktivovali a tretí album z roku 2013 bol návratom, ktorý ukázal, že v grind core stále majú čo povedať a hlavne nevytuhli v starých časoch. Agresívny, brutálny a kvalitne zahraný náklep s hutným zvukom na úrovni doby na scéne potešil a ukázal silný potenciál aj do budúcnosti.

Ten sa v lete tohto roku zhmotnil u Slovak Metal Army v podobe albumu „Love Existence“, kolekcii dvanástich skladieb, ktoré prehrmia a presvištia necelou polhodinou hracieho času. Drvivý, priamočiary a náklepový grind s ťažkým a ostrým metalovým zvukom, kvalitnými (a sympaticky zosnímanými) bicími, útočné, agresívne gitary, na rozdiel od čias spred skoro 20 rokov bez nejakých „fórov“, všetko je akési vážnejšie, dôrazné, napriek tomu živé a chytľavé. Skladateľsky je „Love Existence“ naozaj vybrúsená hudba, kompaktná, ortodoxná v tom zmysle, že je tu v podstate čistý, vyzretý, hudobnícky hodnotný grind. Extrém ako má byť, pritom nejde o žiadny chaotický bordel, skôr organizovaný výbuch, do ktorého sú zapracované kvalitné grindové hrdelné neľudskosti v niekoľkých polohách a s dobrým frázovaním. To na vydarenú žánrovku úplne stačí.