O tejto bande som sa dozvedel 13. októbra tohto roku v Beluši, kde som od Ďura Haríňa dostal jej debutové CD. Dovtedy nič, aj keď ako rok vzniku si píše letopočet 2005. Rovnomenný album je zároveň vôbec prvou nahrávkou bratislavského spolku, ktorý si hovorí FROZEN BLOOD. Zľahka zábavné je, že ďalšie dve záležitosti s rovnakým názvom, navyše hudobne viac či menej pomerne blízke Slovákom, pôsobia hneď v Rakúsku a Maďarsku. Na začiatok nie najlepší krok, našťastie odtiaľto to už bude väčšinou lepšie.

Debut FROZEN BLOOD prináša osem skladieb s časovým rozsahom od niečo vyše troch minút po viac ako desať. V priemere okolo takej zdravej päťky, tam sa dá klasický počet nápadov na skladbu využiť tak, že kompozícia nevyznieva rozriedene a naťahovane. Pamätám si, že pred pár rokmi som si pustil nejakú novú deathmetalovú bandu z hlavného mesta a tam práve bol problém, že v šesťminútovom kuse bolo nápadov na cca dva a pol minúty. Tuto je to v poriadku, skladby držia pokope, zložené sú pomerne kvalitne a materiál ako celok neupadá do stereotypu, hoci žánrovo je naozaj vyhranený a ortodoxný.

Tak hádam konečne ten žáner – FROZEN BLOOD hrajú hutný, až hromovo znejúci death metal s temnou atmosférou, ktorý často čerpá aj z black metalu alebo možno skôr z temných škandinávskych harmónií. V koreňoch jasne počuť 90. roky, európsky kov smrti stavajúci skôr na nálade, energii, atmosfére a valivosti. Počuť tu zručných muzikantov, ktorí ale uprednostňujú jasné harmónie, melodiku a čitateľné riffy pred výbuchmi technických exhibícií. V tomto smere sa im daria silné momenty, dramatické nálady i harmónie, aj keď je tu nemálo pasáží a atmosfér, ktoré vám budú povedomé, už pred dvadsiatimi rokmi bolo dosť kapiel, ktoré hrali podobne.

Dá sa teda povedať, že zaujímavé, chytľavé a pôsobivé postupy sa tu striedajú s „takými obyčajnými“ alebo „recyklovanými“, čo v roku 2018 asi neprekvapí, z nahrávky počuť, že FROZEN BLOOD majú jasno v tom, čo sa im páči tvoriť a to podľa mňa zvládajú na dobrej úrovni. Uznať im môžem už to, že v porovnaní so žánrovými spolupútnikmi z „veľkých scén“ určite neznejú nijako „nedonosene“. Skladby sú vo všeobecnosti dobré, viacero je silných a trojka „Mighty Thundergod“ je výborná, má skvelý švih, náboj a hudobne i vokálne ide o vybrúsený kus. Vokál na tomto albume celkovo stojí za vyzdvihnutie, viacero surových polôh, hlbších i revaných, dobrá dynamika i frázovanie.

Tempá sú skôr stredné, ale temperamentné, občas sa zrýchli a celkovo sa nebojím odporučiť album ľuďom, ktorí by chceli počuť možno niečo také, ako keby AMON AMARTH hrali naozajstný death metal (kedysi to robili). S búrlivou náladou, príjemnými vyhrávkami a tu konkrétne aj s dobre urobeným zvukom, v ktorom si nevšimnete, že bicie sú naprogramované (teraz už FB majú aj bubeníka), nástroje sú čitateľné a zároveň celok drží pokope. Žánrovo trochu vyčnieva záverečná bonusovka, smeruje k brutálnejšiemu podaniu kovu smrti a inde je aj textovo, pri čítaní toho príbehu som si spomenul na film Dieťa božie, odohrávajúci sa v 60. rokoch na US južanskom vidlákove. Fajn sympatická nahrávka, ktorej by pristal o čosi výraznejší obal.