CHIENS - 1.8.7. MYSELF
Francouzský vyhlazovák. Nahrubo nemletý torza grindcore, fastcore a powerviolence v dokonalém poměru. Deska, která vás nenechá oddechnout. Nesmlouvaná, rytmicky neskutečně nadupaná s mixem podepsaným Kurtem Ballouem.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Support Underground je vydavateľstvo, ktoré novými metalovými nahrávkami čs. proveniencie fanúšikov zásobuje ako málokto, a tak sa aj stalo, že sa mi tu zišli dve slovenské a jedna česká záležitosť. A keďže sú žánrovo spriaznené, napadlo mi, že ich priblížim v jednom článku, nech sú tie recenzie vonku skôr.
Ani veľmi neprekvapí, že táto štvorka sa v roku 2016 sformovala práve v Banskej Bystrici. Mesto pod Urpínom v poslednom desaťročí zažíva renesanciu thrash metalu a dodalo už zopár kapiel, ktoré si v rámci žánru v konkurencii s „veľkým svetom“ hanbu fakt neurobia. Pri pohľade na foto vidíte mladých chlapčiskov, na nahrávke vám vokalista môže znieť sotva plnoleto, členovia GUZZLE BOOZE však nie sú žiadni začiatočníci. Basák Maňo pôsobí aj v deathmetalových BLOODY REDEMPTION, bubeník Marcel a gitarista/spevák Frederik majú odohraté v ACID FORCE, jediný s „čistým kontom“ je sólový gitarista Samo.
Prvá štúdiová nahrávka sa stala zároveň aj debutovým EP, ktoré v novembri vyšlo u Support Underground, čo ani neprekvapí, ak hráš dobrý thrash, ozvi sa Koníkovi, je hlavne deathmetalista, ale rád sa dohodne na spolupráci. Tuto máte šesť skladieb za 20:29, v podstate hlavne nárez od začiatku do konca, svižné tempá, agresivita, zvuk ctí osemdesiatky, ale je vybrúsený v súlade so súčasnými možnosťami. Hudba GUZZLE BOOZE balansuje na hranici medzi thrash a speed metalom, viac je toho prvého. Sú v nej odkazy na zámorie – NUCLEAR ASSAULT, MEGADETH, a aj na Európu, povedzme LIVING DEATH a podobne. Kvalitné skladby, svižné, chytľavé, dobré gitary, zvlášť pokiaľ ide o sóla a vyhrávky. Spieva sa v angličtine (na preklepy a chyby v textoch nabudúce viac bacha), tak aspoň vo svete nebudú musieť fanúšikovia lúštiť nejaký „...maybe some local dialect?“ a obzvlášť ak si tento žáner pamätáte spred 30 rokov, poteší vás, aký je vitálny ešte aj dnes.
7/10
https://www.metal-archives.com/bands/Guzzle_Booze/3540448113
https://bandzone.cz/guzzlebooze
https://www.facebook.com/GuzzleBooze/
CBF – Malvarma
Pražskí COLDBLOODED FISH (vznik 2014) pokrátili názov na CBF a takto deň po Mikuláši 2018 vyrukovali s debutovým albumom Malvarma. Za 31 minút a nejaké drobné vám Kryštof Eichler (vokály, gitary, teremin), Honza Šole (bicie), Jenda Lapáček (basgitara, sprievodný vokál) a Adam Vajner (gitary, sprievodné vokály) uštedria desať porcií thrashmetalového výprasku, ktorý vo veľkej miere stavia na rýchlosti, celé je to poriadne energické a svižné, ale nájde sa čas aj na pomalšie, drvivé momenty a pasáže postavené na melódii a atmosfére. Atmosfére skôr zlovestnej, nabitej zúrivosťou a surovosťou, ktorú podtrhujú aj vokály, všetky poriadne nabrúsené. Hlavný znie cca ako do nepríčetnosti vytočený Mille, prípadne Schmier, v istých pasážach dôjde na ponuré vrčanie a svoje miesto tu majú aj zbory.
Legendárne hrdlá som tu nespomenul náhodou, ku germánskym osemdesiatkam sa CBF približujú celkom často, skôr než americky rozjarení sú hlavne útoční a nemilosrdní, melodika i riffy nezriedka pripomenú aj záležitosti typu SDI, NECRONOMICON, DEATHROW a podobne. GUZZLE BOOZE tam vyššie znejú tak poulične zurvalecky, pražská štvorka je už skôr šelma túžiaca prehryznúť nejaké tie krčné tepny. Nakoniec, tak, ako sú GB textovo skôr o popisoch drsných stránok života a sveta a o naštvanosti vychádzajúcej z reálnych situácií, sú CBF ešte o kus ďalej. Cca polovica textov fanúšika zavedie do dosť krvavého a pomäteného hororového sveta s úchylnými vraždiacimi klaunmi a inými figúrami. Kapela pritom nemá problém osviežiť zúriacu thrashovú rúbanicu aj vtipnou nemetalovou vyhrávkou a zabaliť svoje burácanie do celkom vtipného bookletu. So zvukom z Hellsoundu istota pre thrashové srdce.
7/10
https://www.metal-archives.com/bands/Coldblooded_Fish/3540406904
https://coldbloodedfish.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/coldbloodedfish
Na záver návrat na Slovensko, konkrétne do Banskej Štiavnice. V roku 2015 si tam Maťo (basa, vokály), Lukáš (bicie) a Mišo (gitary) založili skupinu, v ktorej sa textovo chceli venovať tematike posledných ľudských vecí a vzhľadom na pretlak anglických názvov si zvolili slovenský. HROBAR svetu znie iste originálnejšie než Sexton, Gravedigger, Pit Maker a tieto odvodeniny, hoci ten vážne – nevážne zvažovaný „Cemetery Dude“, to ma rozsekalo, niekto kdesi v treťom svete by si to vziať mohol. Takto vznikli dve demá, počul som debutové „Hrobárske historky“ a dojem bol „čakal som asi priveľa“, augustová „Rýchla smrť“ je však dobrý debut, ak vás baví hrubo tesaný mix rýchleho agresívneho thrash metalu a pokovovaného punku. Skladby z demáčov tvoria základ albumu, ale podarilo sa im „dozrieť“ a nové verzie sú trochu inde.
Možno to nazvať aj „minútový thrash“ (20 skladieb za necelých 29 minút na to priam udeľuje povolenie), pri ktorom vás síce nedojme umelecká hodnota, virtuózne výkony a šialená progresivita, ale hlavou môžete krútiť kým sa vám samovoľne neodšrubuje a aj sa pobavíte. Humor je to taký jednoduchý, ľudový, točí sa okolo cintorínov, hrobov, nebožtíkov a hlavne mužov v montérkach, ktorí z toho všetkého pomocou krompáčov a lopát tvoria úhľadný celok. Veršovačky v textoch tu a tam hraničia s absolútnymi rýmami, ale napríklad „Dva metre v zemi chladnej ego chradne/kúsok teba saprofágom dobre padne“ zostreľuje dekel opakovane. Na nahrávke prehovoria aj páni od remesla, grafika obalu je zo sorty „treba vidieť“, má to dobrý hutný zvuk s fajn gitarovými harmóniami, buldozérovou basou, chalani to často hrnú tempom CRYPTIC SLAUGHTER a spol. a je tam i pohľad na zbojnícky svet z druhej strany. Čert to ber, dobrý album sa zaobíde bez smrteľnej vážnosti a prehliadky konzervatoristických zručností.
7/10
https://www.metal-archives.com/bands/Hrobar/3540437151
https://hrobar.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/thetruehrobar/
Francouzský vyhlazovák. Nahrubo nemletý torza grindcore, fastcore a powerviolence v dokonalém poměru. Deska, která vás nenechá oddechnout. Nesmlouvaná, rytmicky neskutečně nadupaná s mixem podepsaným Kurtem Ballouem.
Bavorští BLACKEVIL jsou takový Eintopf stylů tvrdšího metalu. Je tam od každého trochu, nejvíc heavy a thrash, ale i dalších ingrediencí jako speed, black, death. Jsem ve stádiu rozvažování, zda je za tím složitější koncept, nebo je to jen Eintopf.
Příjemně energický, hravý a silový progresivní metal plný i výrazných melodií. Hudba nezastírající inspirace u CONCEPTION nebo KAMELOT, perfektně prezentovaná a doplněná dominantním vokálem ve stylu Roy Khana. Cílová skupina je tím jasně definovaná.
Kytarista Wes Thrailkill se svými druhy předvádí další instrumentální divočinu, která kromě metalové progrese nabízí i odbočky do mathrocku, djentu, nebo dokonce i elektroniky. Fanoušky kytarových hrdinů typu PLINI určitě potěší.
Minule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Trochu prog rock/metalová exhibice. Toho tydlikání a hračičkování je místy opravdu hodně. Ale tito Švédové umí i příjemné melodie a přirozeně plynoucí pasáže, takže jim to předvádění odpustím. Ostatně, když na to mají, tak proč se trochu nepředvést, že?
Žijeme ve zlatých časech českého thrash metalu! Takové období hojnosti prostě nepamatujeme. Kapely na nás chrlí v horším případě dobré, v tom lepším (i v tomto) desky výborné a my si čvachtáme jako ten pověstný manža. Více v recenzi, teď si třepu palicí.