Po roku a necelom mesiaci opäť do Colla na PESTILENCE? Ale prečo nie, je to legenda európskeho aj svetového death metalu, pomáhala písať pravidlá pre jeho klasickú podobu, s „Testimony...“ vlastne aj pre technodeath, a takisto neskôr ukázala, že so štýlom sa dá aj experimentovať, hoci death/fusion zo „Spheres“ bol pochopený väčšinou až po rokoch a holandská smrtiaca kosa sa k nemu vrátila už len v náznakoch. Roky 1988 – 1993 proste dokumentujú, že hlavný skladateľ Patrick Mameli hudobnícky rástol raketovou rýchlosťou. Kapela aktuálne na turné slávi 30. výročie vydania nielen pre ňu prelomového albumu „Consuming Impulse“, ktorý sme v dobe, keď bol nový a ohromujúci, nemali šancu zažiť naživo, takže hor sa oprášiť staré spomienky. Správy z Prahy o tom, v akej forme oslávenci sú, ešte dodali chuť ísť, vidieť a zažiť.

Do klubu som prišiel až vtedy, keď GRIMAZE z bulharskej Sofie končili svoj set. Pondelok, pracovné povinnosti, skôr nevydalo. Videl som ich však pred necelým polrokom s DECAPITATED, nie že by ma z ich groove/death metalu vykotilo, ale zahraný je dobre, nasadenie na pódiu kope a táto štvorka má nepochybne ambície, objavuje sa s „veľkými menami“, Youtube mi ju v Chrome ponúka zakaždým, keď si idem pustiť nejaký metal a gitaristka Melina je popri hráčskej a skladateľskej zručnosti aj celkom pohľadná. (Keď sme pri tom YT, asi nie zlá taktika, aj v mojom okolí takto pár ľudí zaujali.)

V klube niekoľko desiatok ľudí, klasicky tak polovicu poznáte, dojem asi takýto „áno, je pondelok, sú to Košice, ale ak sa na také meno, aké tu dnes – hoci v repríze – hrá, tak to bude proste trapas.“ Nazbieralo sa, už počas druhej bandy na pódiu. Holandských BLEEDING GODS som si prvýkrát pustil až pár dní pred koncertom. Nič doteraz nepočuté, ale neurazilo. Dojem naživo podobný. Pódium si vyzdobili, človeku je dnešných skupín až ľúto, koľko toho so sebou musia vláčiť, aby si ich ľudia zapamätali aspoň do ďalšej metalovej akcie, ale keďže toto sexteto aktuálne propaguje svoj nový, v poradí druhý album „Dodekathlon“, „výprava“ v duchu jeho grafiky má svoje opodstatnenie. Do čierneho vyobliekaní a pomaľovaní hudobníci, takisto s dámou v obsadení, tentokrát na basovom poste, predviedli takpovediac „typický Nuclear Blast produkt“ – symfo- a atmo- klávesami podfarbený epickejší death/black metal, aký sa masám zjavne zatiaľ neprejedol. Ak vás baví to, čo servírujú napríklad HATE, SEPTIC FLESH, BEHEMOTH, DIMMU BORGIR a táto sorta umelcov, nech sa páči. Ľudia, ktorí poznali staršiu tvorbu, boli dosť prekvapení, zjavne došlo k odklonu od nárezového death/thrash metalu.

Vo finále, ktoré bolo naozaj veľké, sa tie dve stovky ľudí, z ktorých väčšina PESTILENCE starých čias zažila aspoň vo veku malých faganov, dali dokopy a Patrick Mameli teda nemal ako prísť o náladu – ako vrtošivý chlap je známy oddávna, ale tu si opäť vybral dobrý deň. Netreba dávať na reči typu „to už nie sú Pestilence, ale Mameli a traja Rumuni!“ ani „ako tento album môže hrať bez Martina Van Drunena?!“ Proste môže, o.i. ho zložil. Spev je iný, Martin je len jeden, odspievané bolo dobre, jednoducho návrat do čias, kedy DM vokál bol prevažne ešte len thrashmetalový s pritlačením na pílu. Patrick je frontman a hlavná postava ako sa patrí, tam skrátka rešpekt. Imidžovo takisto niekto, koho by ste si zapamätali najneskôr po tejto akcii, ktovie, či je ten platinový vrkoč príčesok, alebo „vlastná práca“. Koncertných spoluhráčov si vybral dobre. Septimiu Hărşan (bicie) a Calin Paraschiv (gitara) už Košice poznali, pre 22-ročného basáka Edwarda Negreu to bola u nás prvá návšteva. Tipnem si ale, že nie posledná, skladby z doby, kedy ešte nebol na svete, hral celou dušou – videli sme po koncerte pľuzgiere, ktoré si tým privodil – a PESTILENCE v tejto zostave a forme hrajú deathmetalové koncerty najvyššej kvality, tam nie je k čomu mať pripomienky. Desať skladieb v poradí, v akom sú na albume, pamätáte si z nich každý riff a teraz po 30 rokoch vám znejú naživo a tak, že na nich nezostarlo prakticky nič, to je veľký zážitok. Bol kotol, bolo všetko. Skrátka death metal zo zlatého veku a s publikom, v ktorom sme my „pamätníci“ nekazili vekový priemer. Pri „Out Of The Body“ väčšine návštevníkov iste ožili spomienky na Tim Sikes Video Show a na to, ako generáciu „vyparádených“ heavymetalistov a „videli sme tam postávať nejaké prostitútky, prišli sme bližšie, a oni to boli MOTLEY CRUE“ vystriedali „démonické, zvieracie typy“ a my sme si povedali „na toto sme čakali!“ Ako prídavok dve alebo tri veci z albumu „Testimony Of The Ancients“, ktorý sa podľa Patrickových slov tiež dočká takejto oslavy svojich okrúhlin. Teším sa, čoby nie. Ak to bude zase aj u nás, začnú PESTILENCE v počte návštev nášho mesta súťažiť s dámskym triom z Brazílie.

Foto: Laci Schürger