Synonymom extrémne metalového Prešova sú už dve dekády peklom páchnuci a brutálni deathmetalisti PERVERSITY. V podstate dlhodobí lídri, ku ktorým prípadní nasledovníci zatiaľ ešte len z diaľky s úctou vzhliadajú. Ako je na tom comeback legendárnych WAYD, to ani netuším, len držím palce, a tohto roku s veľmi solídnym dlhohrajúcim debutom prišli blackmetalisti IRIA. Pri tomto spolku sa možno pozastaviť, keďže jeho bubeník Zeus pred pár mesiacmi vydal prvý album svojho sólového projektu MERGED IN ABYSS. „Bloodfall“, to je trištvrte hodiny atmosférickej zhubnosti a surovosti, zhmotnenej v ôsmich skladbách, pričom dve sú inštrumentálne. Vizuálne album zaujme profesionálnym spracovaním v tónoch čiernej, modrosivej a bielej farby, obrazová stránka je ladená ponuro a na hranici abstrakcie, takže je tu priestor všeličo si domyslieť na základe temnotou, apokalypsou a mizantropiou nasiaknutých textov. 

Hudobne v MERGED IN ABYSS ide o nenásilnú syntézu klasického death metalu a ortodoxného blacku, pričom oba žánre má tvorca, tu podpísaný ako Nullus (nahral všetky nástroje aj vokály, pri tých však dostal neveľký priestor takisto jeden hosť), zvládnuté prinajmenšom na takej úrovni, aby vedel, o čo v jednom i druhom po obsahovej i formálnej stránke ide. Hudba na „Bloodfall“ už pri prvom počutí upúta mimoriadne ponurým vyznením a svojskou monotónnosťou, o ktorej tu nepíšem ako o negatívnom jave, ale o čomsi, čo poslucháča vtiahne a nepustí podobne ako asfaltové jazero. Nástroje sú hutné, podladené, neraz vzniká až „drone“ efekt, čo hudbe, pracujúcej skôr s harmóniami než ich náprotivkami, dodáva napriek využívaniu tradičných štruktúr lesk istej netradičnosti. Dominujú rýchle tempá, neraz náklepy, popri nich sa zhubne bzučiace a drmoliace gitary vznášajú nad pochodovými „kobercami“ a vyslovene pomalým, „bahnistým“ úsekom patrí len minimálny priestor. Hudba je viac – menej priamočiara a nie extra zložitá či bazírujúca na technike, o ozvláštnenie sa snaží hlavne používaním rôznych skreslených zvukov a ruchov.

Death/black MERGED IN ABYSS ťažko možno vyhlásiť za nejaký melodický žánrový kus, v tomto smere ide viac o budovanie atmosféry ťažkého hrnutia, drvenia a infernálneho klokotu. Vokál sa nesie prevažne v dôrazných, neraz ťahavých hĺbkach a z času na čas mu kontruje taký „ľudskejší“, možno bolesťou či desom podfarbený rev. Celkovo mi nahrávka zdravo evokuje bádateľov v ponurých končinách okolo roku 1995 a aj skôr. V rámci death metalu nachádzam vzdialené podobnosti s belgickými BLASPHEREION alebo rakúskymi MIASMA, tam, kde sa do popredia tlačí čierny kov, počujem odraz švédskych ARCKANUM alebo nórskych WALLACHIA. Prinajmenšom o posledne menovaných tvorca donedávna ani nepočul, je ale celkom možné, že v budúcnosti budeme ešte všeličo počuť o ňom. Predsa len, ak je vaše civilné meno Lukáš Trón, znamená to, že ste z rodiny, kde je takýto metal čímsi oveľa viac než len mladíckou nerozvážnosťou.