ELYSIUM v stredných Čechách fungujú od roku 2003, môžem teda pokojne písať o veteránoch scény a pojme, ktorý som registroval, hoci z jeho hudby som tuším zachytil len občas niečo a ani si nuž nepamätám, ako to vlastne znelo. Po najnovšom albume, keď som si potreboval čo – to o kapele naštudovať, ma na archívoch prekvapilo lokalizovanie do groove/thrash metalu. Reku, buď sa ten žáner až nečakane posunul, alebo to majú úplne blbo. Vzhľadom na to, že skupinu založili o.i. členovia dávnej bandy CRIONIC, ktorá s albumom debutovala v roku 1993, to kedysi mohla byť pravda, dnes už by sa ale patrila aktualizácia. Aj preto, aby fanúšikovia predsa len extrémnejšieho metalu neprišli o zaujímavé a kvalitné CD.

Staršie veci v podstate nepoznám a preto môžem len teoretizovať o tom, či k aktuálnej hudobnej tvári ELYSIUM výrazne neprispel príchod nového frontmana. Jarda „Bejv“ Petřík si na scéne urobil meno ako člen skvelej českej odpovede na dianie v USBDM, na ktorú sa nezabúda, DESPISE fakt neboli malá vec. Ešte predtým basoval u deathgrindových experimentátorov GENETIC THREAT a takisto sa nikdy netajil srdcom pre technicky často krkolomnú modernu, math-, -core a djent záležitosti, ktoré tradičnejší metalový sluchový aparát neraz proste nespracuje. Na novinke ELYSIUM tieto vplyvy rozhodne počuť a v spojení s predsa len klasickejším základom ide o netuctový extrémny metalový kotúč.

„The Path Of No Return“ prezentuje ELYSIUM ako nespochybniteľne deathmetalovú skupinu, ktorej hudba v nejednom momente znesie aj prívlastok BDM. Death metal, koreňmi odkazujúci na kadečo od DEATH, BRUTALITY, GORGUTS až po SUFFOCATION, je hraný s dôrazom na prepracovanosť a zároveň na to, aby rezal, tlačil a drvil. Svoje tu robí aj prevažujúci, hlboký, nezriedka skoro kloktavý, ale aj na zrozumiteľnosť dbajúci deathmetalový growl, ktorému kontrujú viaceré vyššie revané polohy, neraz skutočne zúrivé či navodzujúce hrozivú atmosféru. Skladby sú výbušné, náklepové tempá nie sú zriedkavosťou a neraz prejdú do voľnejších úsekov, v ktorých dominujú znepokojivé, nervné disharmónie gitár. Vychutnať si precíznu hru a súhru nástrojov a vokálov pomáha vydarený hutný, priestorový, zároveň ostro vyrezaný, ale hlboký zvuk.

Hudba je takisto postavená na funkčne využitých kontrastoch melódií, metalových sól a djentových či coreových zasekávačiek. Celok vytvára dramatickú, temnú a neradostnú atmosféru záhuby a blížiaceho sa konca. Ak máte radi bohato vrstvený a hrozivý death metal, ktorý zároveň nie že potrebuje, ale ponúka sústredenejšie počúvanie, album je presne vaše vybrané sústo. Ak chcete atmosféru, ktorá síce príjemne zamrazí, ale je v nej aj pár svetlých bodov, tak toto nie. Tu sa žiadna nádej nekoná. Pochopiteľne. Hádam sa veľmi nepomýlim v tom, že temne a veľmi smutno poetický textový koncept sa zaoberá príbehom dievčaťa uväzneného v koncentračnom tábore a tento príbeh sa nemá ako skončiť šťastne.