Historicky prvý koncert SLIPKNOT na Slovensku sa blíži. Koniec júla tu bude skôr ako sa nazdáme a na túto veľkú slávu sa treba zodpovedne pripraviť. Kapela je momentálne na prvej časti svojho tohtoročného európskeho turné, organizátori bratislavského večera sa vydali na strategicko-logistické výzvedy a pozvali so sebou aj niekoľkých novinárov. Uznáte, že to je ponuka, ktorá sa jednoducho neodmieta.

Nezvyčajne, až kalamitne veterný deň v našich končinách urobil cestu vlakom do Budapešti nekonečnou. Namiesto štandardných dvoch hodín a dvadsiatich minút to bol v podstate dvojnásobok tohto času. Ešte šťastie, že sme do hlavného mesta Maďarska cestovali s dostatočným predstihom a výhliadky na krásny koncertný večer spoľahlivo zmazali akékoľvek mrzutosti spojené s meškaním či prestupovaním do starých a špinavých regionálnych vozňov.

Papp László Budapest Sportaréna pomenovaná po slávnom maďarskom boxerovi a viacnásobnom olympijskom víťazovi, je obdobou viedenskej Stadthalle. Pôsobí však na mňa výrazne sympatickejším dojmom; je trochu komornejšia, útulnejšia, miesta na sedenie nie sú v takom prudkom uhle a čo je ešte dôležitejšie - zvuk sa mi tam zdal byť oveľa lepší ako na viedenských koncertoch FOO FIGHTERS či SLAYER, a to je pri takých (nie najľahšie ozvučiteľných) kapelách ako BEHEMOTH a SLIPKNOT veľmi slušný výkon.

Satanistická štyridsaťminútovka sa začína presne o pol ôsmej a už od prvých chvíľ je úplne zrejmé, že hlavné hviezdy nebudú svoju exkluzívnu predkapelu nijako obmedzovať. Perfektný hutný zvuk, veľa priestoru na pohyb, svetelné či dokonca pyrotechnické efekty, toho všetkého sme boli svedkami a nijako neprekvapilo, že všetko bolo v tradične profesionálnom prevedení čoraz masívnejšej poľskej mašiny.


Rovnako bez prekvapení sa hralo predovšetkým z posledných dvoch bezbožných nahrávok. Tu bolo jasne vidieť, aké náročné je zaujať publikum vo veľkej športovej hale. Oficiálna kapacita niečo cez 12 tisíc hláv (aj keď môj odhad by smeroval aj k pätnástim tisíckam), tu už naozaj ide o všetko - o každé veľké gesto, každú chytľavú zmenu v skladbe, silný motív. Je zrejmé, že fungovali najmä novšie hymny v strednom tempe. Pre mňa osobne bola vrcholom kombinácia „Ora Pro Nobis Lucifer“ zo Satanistu a „Bartzabel“ z nového albumu, pekne za sebou zaseknuté do čoraz početnejšieho publika.

BEHEMOTH sa svojej úlohy zhostili s chuťou krvilačnej beštie. Nečudujem sa veru, že neskôr večer ich Corey Taylor hneď trikrát nechal oslavovať natrieskanou halou a rozprával o tom, ako sa teší, že môžu byť na turné s kapelou, ktorej hudbu obdivujú a s ľuďmi, ktorých si vážia.

Toto všetko do nás BEHEMOTH nasypali v Budapešti, pridali ešte tradičné perkusionistické outro:

Solve (intro)
Wolves Ov Siberia
Daimonos
Ora Pro Nobis Lucifer
Bartzabel
Rom 5:8
Blow Your Trumpets Gabriel
Ov Fire And The Void
Chant For Eschaton 2000 E.V.

Vkusne zvolené intro „For Those About To Rock (We Salute You)“ od AC/DC bolo ku koncu náhle a dramaticky odseknuté a veľký večierok sa mohol začať. Nový  album od SLIPKNOT je mocná zbraň, slogan „We Are Not Your Kind“ sa vynímal nielen na tričkách veľkého množstva fanúšikov, ale fungoval aj počas koncertu spolu s ďalšími novými skladbami na čele s „Unsainted“ a „Nero Forte“.

Hoci, čo si budeme klamať, aj keby hrali iba zo svojich prvých dvoch nahrávok, dokázali by SLIPKNOT vystavať úplne masakrálny setlist. A samozrejme, že z nich hojne čerpali. Ako Corey vtipne poznamenal, keď vyšiel debut, niektorí z fanúšikov ani neboli na svete.

Koncerty SLIPKNOT sú najmä o pohybe. Celý ten obrovský cirkus z Iowy sa musí predovšetkým hýbať. Ešte aj podlaha na pódiu sa na dvoch miestach hýbala, čo využíval najmä veľmi výrazný Sid Wilson - svojím vtipným kostýmom a ešte vtipnejšími tanečnými krokmi často pútajúci pozornosť. Tortilla Man sa tiež nedal zahanbiť, ortuťovitý perkusionista a sprievodný vokalista je značnou posilou kapely.

Corey sa priznal k prechladnutiu, viackrát zakašľal či kýchol, na jeho nasadení sa to však nijako neprejavilo. Jeden z najvýraznejších metalových frontmanov súčasnosti išiel ako parný valec. Jeho hecovačky a príhovory medzi skladbami (všimol som si, že na pódiu nikdy nebolo ticho, vždy hrali do podmazu nejaké temné šumichrasty) nemali chybu. Spomínal na staré časy s debutovým albumom, vzýval silu metalovej scény, ktorá sa v ťažkých časoch rozrastá a bol neustále nadšený z obrovského davu hlučných divákov v Budapešti.

Veru, už len pre výkrik „SCREAM FOR ME, BRATISLAVA!“ sa oplatí prísť v lete na zimný štadión Ondreja Nepelu.


Perkusionistov je viac vidieť ako počuť, dôležití sú v SLIPKNOT popri spevákovi najmä gitaristi a bubeník. Radosť na nich pozerať. Mick Thomson je ako prototyp death/thrashovej hory svalov na pódiu, Jim Root zasa dokonalý elegán, ktorý by sa bez masky nestratil ani vo VAN HALEN či JANE´S ADDICTION (fakt neviem, prečo mi napadli práve tieto dve kapely, ale hodil by sa mi tam). Na hre týchto troch pánov a ešte nenápadného basového sympaťáka Alessandra Venturellu to celé stálo... a ani raz nepadlo. SLIPKNOT majú inštrumentálne základy ako najväčšie mrakodrapy scény, všetok ten dídžejský a sudový bordel okolo toho sa veru má na čo postaviť.

Mladé bubenícke eso Jay Weinberg je práve tou kartou v rukáve, ktorá zdokonalila nový album a rovnako fantasticky hrá aj naživo. Obrovské ovácie v úplnom závere koncertu, keď zostal na pódiu sám so svojimi paličkami, boli úplne namieste. Veľký frajer, veľký hráč, precízny bubenícky stroj.

SLIPKNOT sú v roku 2020 na jednom z mnohých vrcholov svojej kariéry. Najnovší album nie je žiadnou slabučkou zámienkou na koncertné turné, je to plnohodnotný zárez v diskografii, ktorý v ničom nezaostáva za jej najvýraznejšími míľnikmi. Kapela sa teší zo silných nových hitov a s veľkou chuťou sa vracia aj k tým najstarším. Ideálna konštelácia. Aj tento koncert mi však potvrdil moju podvedomú teóriu, že novinka „We Are Not Your Kind“ má pocitovo najbližšie k doske „Vol. 3”; skladby z oboch albumov medzi sebou naživo najviac súzneli, išli z nich nakrajšie iskry.

Neverím, že v hale niekto zostal neuspokojený. Žiadne oko nezostalo suché, päste lietali do vzduchu v tisícoch naraz. Obrovská vizuálna show tu bola v dokonalej symbióze s hlučným a úžasne nazvučeným koncertným predstavením. Všetko so všetkým súviselo, všetko na seba perfektne nadväzovalo, všetci išli naplno, niektorí až na hranice svojich síl. Obrovský temný cirkus z Iowy v ten večer fantastickým spôsobom rozžiaril Budapešť.

Setlist:

Insert Coin (intro)
Unsainted
Disasterpiece
Eeyore
Nero Forte
Before I Forget
New Abortion
Psychosocial
Solway Firth
Vermilion
Birth Of The Cruel
Wait And Bleed
Eyeless
All Out Life
Duality

742617000027 (intro)
(sic)
People = Shit
Surfacing
´Til We Die (outro)