Hneď na úvod musím predostrieť, že táto nahrávka patrila medzi moje najpočúvanejšie v priebehu minulého roka. A koncert BARONESS vo viedenskej Arene na jeho sklonku k tomu absolútne najlepšiemu, čo som naživo v uplynulých mnohých mesiacoch videl. Napriek tomuto všetkému sa však veľmi ťažko píše o štúdiovej podobe „Gold & Grey“ v jednoznačných superlatívoch. Skúsim vysvetliť.

Takmer štyri roky museli čakať fanúšikovia na nový, ako inak opäť farebný, album sympaťákov z amerického juhu. BARONESS vydali novinku, ktorá pôvodne mala byť Oranžová, no napokon idú v intenciách Žlto-zelenej nahrávky z roku 2012 a nový album je opäť dvojfarebný.

Samozrejme, nechýba hypnotický obal od frontmana, speváka, gitaristu a hlavného skladateľa - John Baizley je veľký fanúšik slávneho Alfonsa Muchu a aj na novom, zlato-šedom, obale na vás rozhodne dýchne atmosféra a duch najvýznamnejšej maliarskej osobnosti európskej secesie.

Zostavu BARONESS doplnila v roku 2017 gitaristka a speváčka Gina Gleason. Z nového albumu je úplne zrejmé, že sa nielen dobre vyníma na promo-fotografiách a na koncertných pódiách, ale je veľmi dôležitou súčasťou umeleckého celku a hnacej sily, ktorá je zodpovedná za celkové vyznenie novinky „Gold & Grey“.

Ako hovorí aj samotný líder John Baizley, bez svojich spoluhráčov, ktorí ho celý čas hnali až na samotný okraj tvorivých a miestami aj fyzických síl, by noví BARONESS nezneli tak, ako môžeme počúvať vo všetkých tých sedemnástich, miestami naozaj dosť experimentálnych skladbách na ploche viac než hodiny hracieho času.

Veľmi dôležitým človekom na novej nahrávke je určite jej producent Dave Fridmann. Všestranný muzikant a zvukový majster, ktorý si svoje meno buduje už od 90. rokov minulého storočia na nahrávkach takých mien ako THE FLAMING LIPS, MERCURY REV, MOGWAI, WEEZER či INTERPOL a spolupracoval už aj s BARONESS na predchádzajúcom albume „Purple“.

Aj vďaka nemu sú muzikanti zo Savannah v štáte Georgia takí vláčni, zahmlení, zadymení, experimentálni a vlastne aj dosť psychedelickí. Nový album od Baroness je jednou z tých nahrávok, ktoré vám hrajú celé hodiny stále dokola (paradoxne radšej na Spotify ako na CD, ale o tom neskôr) a vy vlastne ani neviete definovať, čo presne sa vám na tom všetkom páči. Len sa to jednoducho veľmi ťažko vypína. Chcete, aby vám to hralo celé hodiny stále dokola.

Najdiskutovanejším na novej nahrávke je však jej zvukový obal. Celá táto debata sa tiahne už od predchádzajúcej štúdiovky „Purple“, ktorá bola rovnako záhadne špinavá a surová, hlučná a natlakovaná. Skladby na nej však boli priamočiarejšie, jasnejšie. Nový album ide v tomto všetkom ešte ďalej - komplikované štruktúry a aranžmány sú zvukovo ošetrené niečím, čo má naozaj veľmi, veľmi ďaleko k čistote a zvukovej štandardnosti. Ako keby sa chceli BARONESS už na druhom albume za sebou čo najviac zvukovo líšiť od MASTODON a celý tento zámer sa im trochu vymyká z rúk. Je zvláštne, že na originálnom CD to hrá najohavnejšie, miestami priam neznesiteľne, až ide človeku hlava prasknúť.

Je to umelecký zámer? Alebo sa „to“ naozaj jednoducho iba nepodarilo? V skladbe „Throw Me An Anchor“ je tento zaujímavý fenomén počuť naozaj najvýraznejšie; priaznivci normálneho zvuku sa zrejme práve tu najviac chytajú hlavu.

Aj keď fanúšikov, ktorí mali radi ten tvrdší, jasnejší zvuk z prvých nahrávok BARONESS, bude zrejme ubúdať, Južania úspešne lovia v mainstreamovejších vodách. Nový album má veľký úspech u hudobných novinárov po celom svete (NME s piatimi hviezdičkami z piatich či Pitchfork s ôsmimi bodmi z desiatich nech sú iba najžiarivejšími príkladmi) a na v úvode spomínamom viedenskom koncerte bola v tisícovej Arene tiež riadna tlačenica.

Gina Gleason je naozaj veľkou posilou kapely a výrazným plusom aj na tejto nahrávke - jej gitarová práca a hlasové dopĺňanie Baizleyho je vskutku značkové, naživo to funguje ešte lepšie a strhujúcejšie. Album obsahuje množstvo veľmi podarených melodických liniek, už teraz overené koncertné hitovky, utajené klenoty, vzrušujúcimi aranžmánmi ošetrené pasáže. A hoci som poslucháč, pre ktorého sú vždy najdôležitejšie pesničky a až v druhom slede hodnotím a riešim inštrumentálne zručnosti či štúdiové kvality nahrávky, tento zvuk je taký sprasený, že od môjho výsledného hodnotenia pokojne stiahnite pol boda; som proste fanúšik BARONESS, už od debutu a inak to už zrejme nebude.