Nový temný zjav na slovenskej extrémne metalovej scéne som čitateľskej obci predstavil pred trištvrte rokom v recenzii jeho debutového albumu. Konštatujem, že Nullus, tvorca MERGED IN ABYSS, v oblasti kreativity rozhodne netrpí na suchoty, keďže za dva roky pôsobenia pod touto čiernou koruhvou vytvoril diskografiu s počtom položiek, na aký sme zvyknutí skôr u grindcoreových úderníkov. Mladý Prešovčan navyše prvý album pustil do sveta začiatkom septembra minulého roka a už koncom marca toho aktuálneho bol na svete jeho nástupca „Attristant“.

V takom krátkom časovom rozstupe sa nedá očakávať nejaký obrovský vývoj, prípadne diametrálne odlišný materiál, MERGED IN ABYSS pokračuje v žánri, ktorý rozvinul na debute. Tentokrát desať skladieb za skoro 54 minút. Dve z nich, „Covenant Of Violence“ a „White Death“ sú inštrumentálky a záverečná drvivá bonusová halucinácia „Hunt On My Life“ má takmer šestnásť minút. Hudobne aj na novinke ide o drsný, ponurý, na podstatu orezaný atmosférický extrémny metal v duchu 90. rokov. Oproti jednotke viac posadený do stredných a pomalých, chorobne sa valiacich temp a budujúci na zhubných harmóniách, v ktorých gitara často znie ako siréna ohlasujúca koniec sveta.

Na debute bolo možné hovoriť o black/death metale, tu sa však kov smrti dosť vytratil v prospech black metalu starého ortodoxného razenia. Ak som minule spomínal záležitosti ako ARCKANUM alebo WALLACHIA (o ktorých sa Nullus dozvedel tuším až z recenzie), to platí stále. Niektoré postupy pripomenú dokonca MAYHEM ešte z 80. rokov a staré Nórsko sa odráža aj v momentoch ako od DARKTHRONE model cca 1996. Pomalé, chladné, desivé pasáže, kde sa nad režúcou gitarou nesie krik týranej alebo nepríčetnej duše sú zase ozvenou pradávnych čias BURZUM. Celkovo sa tu blackmetalová priamočiarosť a melodické i harmonické štruktúry striedajú s priam minimalistickým prístupom, takže hudbe tú „dávnovekosť“ veríte, aj keď ju zložil o generáciu mladší hudobník.

MERGED IN ABYSS sú na tomto albume viac-menej ortodoxne a priamočiaro staroškolsky čiernokovoví. Bez nejakých poslucháčsky prívetivých melódií, so zlovestnými zastrenými harmóniami, ale aj s vzdušnejšími, melancholickými náladami a niekoľkými pasážami vystavanými na akustike alebo ambientnosti. Vokály sú v rámci blackmetalového kriku, ryku i krákania variabilné, zvuk ctí tradíciu a sympaticky archaická je i striedma, jednoduchá estetika čierno-sivej grafiky obalu.
P.S. Koncom septembra vychádza trojskladbové EP „I Am The Universe!“, na ktorom sa Nullus predstaví už aj s basgitaristom Exanimom ako ďalším členom.