Nejaké úvody k liverpoolskej legende sú v roku 2021 zbytočnosť a dlhé rozpisovanie o novinke tiež nebude, lebo z väčšej časti platí to, čo som v druhom pohľade napísal k predošlému albumu. Časy grindujúcej patológie i technického death metalu sa nevrátia, nepovažujem za pravdepodobné ani nejaké turné s programom z prvých troch albumov, ale aj za taký CARCASS, aký funguje dnes, môžeme byť vlastne radi. EP „Despicable“ som si niekoľkokrát vypočul, hlbší dojem ako „oni už iní nebudú“ nezanechalo, na to, aby ma zaujímala aj dlhohrajúca novinka, však stačilo. „Protekcia“ s ohľadom na „dávny kult mladosti“? Fras ho vie...

Jeff Walker (basa, vokály), Bill Steer (gitary, vokály) a Daniel Wilding (bicie, vokály) pripravili desať skladieb, zmestili sa s nimi pod 50 minút, v ktorých im zahosťovali Per Wiberg (organ, klavír) a Fredrik Klingwall (klávesy) a ja mám po mnohých vypočutiach pocit, že je všetko tak akosi ako má byť a materiál je proste kvalitný. CARCASS by mohli šokovať už asi len nejakými nezmyselnými experimentmi a preto sa do nich nepúšťajú. Je veľa nimi odchovaných kapiel, ktoré skúšajú hrať ako oni, ale aj „Torn Arteries“ je presne tým albumom, kedy niekoľko sekúnd od začiatku viete, kto jedine môže byť autorom. Zvuk, riffy, harmónie, ladenie a Jeffov vokál ako kyselina syčiaca v reznej rane. Nech sa páči, je to tam.

Aktuálne viac melodický death metal než death’n’roll, hoci odkazmi na 70. roky ani náladovými zvoľneniami sa tu nešetrí. CARCASS sa však vedia do hrania oprieť aj naozaj drvivo a náklepovo, „Torn Arteries“ má momenty, kedy si poviete, že tá či oná pasáž by ani na „Necroticism...“ nepredstavovala zmäkčujúci element. Variabilita, nech už ide o tempá, harmónie i nálady je pridanou hodnotou nahrávky, kde počuť, že kapela s ľahkosťou robí to, čo jej ide najlepšie a tvorcovia nepripomínajú nejaké kusy unaveného materiálu. K tomu obal, ktorý považujem za výborný a vtipný nápad, neprepálené anglické fóry v názvoch skladieb i textoch a mám pocit, že ak to páni nezačnú hrotiť systémom „album každé dva roky“, nejaké nahrávky, kedy si povieme „stále vedia, občas až ako za mlada“, ešte pribudnú.