Zoznam slovenských deathmetalových nahrávok za rok 2021 dlhý nebude, našťastie ho 18. decembra rozšíri – zatiaľ len v digitálnej podobe – nové meno na tunajšej scéne. Ako to už chodí, za SIK SALVATION hľadajte dvoch ľudí, ktorí v metalových kruhoch nie sú neznámi a nezjavili sa len tak z ničoho nič. Prešovčana Lukáša Tróna, ktorý sa postaral o hudbu i nástroje poznáme z MERGED IN ABYSS, IRIA, SORDID MALICE (+ niekoľko ex- účinkovaní), vokalista Martin Pazdera je hrdlom sabinovských GLOOM. Blackmetalista a „fínsky“ gotický romantik spojili sily v niečom o dosť pozemskejšom, surovejšom, v hudbe takrečeno „viac z mäsa, krvi a kostí“, ktorá fanúšikom nepredáva ilúzie o nich samých a ani o tvorcoch.  

Reč je o death metale, v prípade SIK SALVATION až úctyhodne staroškolskom, klasickom, „pilierovitom“, staré hudobné božstvá či prazáklady ctiacom. Názov „The Death Manifest“ už klišéovitejšie znieť ani nemôže, ale jednak sa autori albumu nehrajú na to, že sa deje niečo iné než kov smrti so všetkým čo k tomu patrí, a druhak ide o poctu starej švédskej scéne a hlavne jednému z jej titanov, ktorý náš svet nedávno a predčasne opustil, keďže liečba niektorých ochorení z hnusnej série na „R“ pozná skôr len snahu lekárov než účinné lieky.

Píšem pochopiteľne o Larsovi-Göranovi Petrovovi, ktorý je hudobnej poklony rozhodne hoden, už neraz som spomenul, že v roku 1990 mi stačilo vidieť ENTOMBED na fotke v Rock Harde a hádam ešte v ten istý mesiac som si domov doniesol nahratú pásku s „Left Hand Path“. Doma som si ju pustil, rozmetala ma a keď som sa opäť poskladal naspäť, bol som zase niekým trochu iným než predtým. Švédsky death metal sa stal ďalším fenoménom na ktorý som upriamili pozornosť a zrejme na ňom niečo bolo, ak ľudí, ktorí jeho výbuch z objektívnych príčin nemohli zažiť, ešte dnes oslovuje až tak, že vznikajú záležitosti ako SIK SALVATION. (Citácia z „Left Hand Path“ v záverečnej skladbe tiež kadečo napovie.)

Projekt, ktorý by som si časom iste vedel predstaviť aj ako kapelu, pokiaľ budú ľudia a podmienky na živé hranie, existuje od roku 2020. Hneď vtedy sa ohlásil dvojskladbovým promom, ktoré znelo prinajmenšom sľubne. Nie ohromujúco originálne, v HM2 death metale už bolo vymyslené v zásade všetko a starým majstrom to možno „natrieť“ väčšinou akurát tak predsa len vymakanejším, ale štýlovým zvukom a vyspelejším muzikantstvom, lebo čo si budeme hovoriť, staré kulty vymysleli a nahrali prevažne teenageri, ktorí zároveň death metal „za pochodu“ vymýšľali. Stále sa však v tomto duchu dá vymyslieť niečo, čo baví podobne ako klasiky, hoci medzi stovkami nových „uctievačov Švédska“ si proste treba vyberať.

„The Death Manifest“ predchádzal singel „Cremator“ a osmičku skladieb dopĺňa aj „Forever Ceased To Be“. Dokopy trištvrte hodiny death metalu, počas ktorej si zacestujete v čase tridsať rokov a v priestore zo tisíc kilometrov severnejšie. Budete „doma“ a všetko vám bude veľmi známe. Zneistia vás také detaily ako štýlový, ale do dunivosti a hĺbky vybrúsený rezavý zvuk a kompozičné štruktúry i aranžmány ako z rúk niekoho, pre koho toto nie je prvou „veľkou“ nahrávkou. Albumu sa treba poslucháčsky venovať, neprebehnúť ho s „fajn, ale toto už som veľakrát počul, čo ďalej?“, čo by sa mi pravdepodobne stalo, ak by nešlo o hudbu, ktorej tvorcu poznám osobne. Asi takto – popočúvam si napr. FATALIST, poviem si „fajn DISMEMBER worship“ a idem ďalej (ale ich som tiež kdesi recenzoval), nie som sám, kto to má takto.

O uctievanie ide aj u SIK SALVATION, netaja sa tým. Počujem tu éru NIHILIST/ENTOMBED, CARNAGE/DISMEMBER, GRAVE, v niektorých ponuro atmosférických momentoch hádam aj najstarší album TIAMAT a podobne. Rýchle, energické a drviace skladby rozhýbu asi každého, pomalé, temné a zlovestné kusy majú takisto niečo do seba, album nie je od začiatku do konca v jednej línii, popri hre s náladami a harmóniami vie prekvapiť aj touto variabilitou a hlavný dojem z neho je, že toto nie je pokus o niečo, ale plnohodnotný príspevok. Lukášovo skladateľstvo obstojí veľmi solídne a Martin, ktorý sa púšťa do pre neho netypických drsných deathmetalových polôh, si zaslúži uznanie za to, aké spektrum tu v rámci žánru ponúka.

Vokály sú zaujímavo zaranžované, neboja sa rôznych prelínaní  a frázovanie je takisto dotiahnuté. Obzvlášť v skladbách typu „In This Chapel Of Blood“, kde je toho na spev naozaj dosť, si zaslúži uznanie. Na albume hlavnú dvojicu doplnili viacerí hostia, vokálne Juraj Handzuš (PERVERSITY) v druhej skladbe, ktorú aj otextoval, Marek Kaščák (STABBED) v siedmej, a gitarovým sólom v trojke Ľubo Lokša (CONTEMPT, MORDUM). Jeden text na album som napísal tiež, aj preto tu nebude bodovanie (okrem toho bodovanie nemám rád). Grafické spracovanie je originálne, Lukáš pracuje sebe vlastným štýlom, je to inde než typické obaly (Seagrave, Wahlin, Castellano a podobne) a zároveň v duchu kovu smrti.