Hyperdontia je stav organizmu, pri ktorom máte, ľudovo povedané, hubu plnú zubov. Viacero radov, prípadne stĺpcov, to už podľa toho, ako sa na adresáta usmeje „šťastie“. (Úvodzovky preto, lebo nutný dentisticko-chirurgický zákrok rozpočet nabúra iste nezabudnuteľne všade tam, kde naň nepamätá zdravotná poisťovňa.) A je to aj názov deathmetalového kvarteta medzinárodného pôvodu, ktoré existuje šiesty rok a čím ďalej tým viac sa o ňom píše alias s uznaním. Dvaja Turci, Poliak a Dán, to vyzerá divoko a hrá ešte divokejšie. Dáni boli kedysi dvaja, vokály si však od roku 2019 ku gitare pribral Mathias Friborg. Bubeník Paweł Tunkiewicz alias Tuna v súčasnosti pôsobí v Dánsku (o.i. v APPARATUS), druhá polovica partie v Istanbule. Malik Çamlica hrá na basgitaru, Mustafa Gürcalioglu na druhú gitaru a stačí vidieť, že turecká strunová sekcia má medzi aktuálnymi angažmánmi aj BDM vyhladzovačku DECAYING PURITY, aby sa našiel čas aj pre toto ozubené komando.

HYPERDONTIA hrajú takisto dosť extrémnu formu kovu smrti, typický BDM sa tu však nedeje. Dalo by sa povedať, že ak sú v súčasnosti najvychytenejšími dánskymi deathmetalovými pojmami (relatívne) mladšej generácie UNDERGANG a PHRENELITH, tretími do partie by mohla byť práve táto medzinárodná družba. Nevraviac o tom, že vyššie spomenutí APPARATUS sú smrtiace bahno z podobného močiara. Osem skladieb na druhom albume vydanom v novembri roku 2021 prináša death metal v podstate klasický. Pod tým si však netreba predstaviť revival čohokoľvek od „Scream Bloody Gore“ po, čo ja viem, „In Mourning“, alebo, nech sme v Dánsku, „Spit Or Swallow“. Neodškriepiteľným faktom je, že základom inšpirácie sú 90. roky, všetko je však pretavené alebo zmutované do formy, ktorá je svojou zhubnou mokvajúcou ohavnosťou paradoxne veľmi súčasná.

„Hideos Entity“ je death metal zlobný, ponurý a chorobný, so zaprášeným podladeným duniacim i chrchlúcim zvukom, ktorý určite nemá účel schovávať nejaké prílišné spoliehanie sa na „krásu v jednoduchosti“. Hrania je tu totiž naozaj veľa, nejaké „prázdnejšie“ či „vzdušnejšie“ miesta tu ani nie sú, nech už hudba uháňa v náklepoch, alebo drví v pomalších momentoch, tóny a harmónie sa hrnú zovšadiaľ, ide o vskutku hustý hudobný vír, ktorý môže pre niekoho znieť až prehnane, neprehľadne. Inému môže zaimponovať, v tomto ponurom a hrozivom rachote, ktorý neraz pôsobí ako výbuch živlov, sa celkom ľahko dajú rozpletať gitarové linky aj precízna a bohatá hra basgitary. Hudba stojí aj na brutalite, aj na atmosfére, nezdráha sa dokonca zabŕdnuť do melodiky. Hrobový vokál a ponurosť INCANTATION + ich súdobých peklom ovanutých kolegov, harmónie starého fínskeho death metalu od ABHORRENCE po DEMILICH, možno aj odraz diabolského šialenstva starých BEHERIT, všetko ešte o niečo surovejšie než kedysi. Klasický death metal, ale piesok do záhradky z vás narobí, žiadne strachy.