BRUTE s centrálnym mozgom lokalizovaným v Zámutove neďaleko Vranova tu majú tri recenzie a rozhovor, históriu teda rozoberať nemusíme a to, s akým nasadením a prekonávaním prekážok, ktoré by vzali chuť do pokračovania kadekomu buduje Števo Tokár (gitary) niečo, čo dokazuje, že na východe Slovenska sa stále hrá aj taký death metal, ktorému sa pri porovnávaní s tým lepším v rámci sveta určite nemajú prečo triasť kolená, máme mnohí z prvej ruky. Asi takto – novinka „Essence Of Tyranny“ vyšla – mínus niekoľko dní – päť rokov po trojke „Henchmen“. Za zdržaním sú rôzne okolnosti, aj smutné, lebo album mal pôvodne vyjsť u Immortal Souls, lenže vydavateľstvo celej domácej smrtiacej scéne vzal veľmi predčasný odchod Ďura Haríňa. (Našťastie zostal Gothoom, tak sa BRUTE v zložitej dobe nakoniec vyhli hľadaniu vydavateľa kdesi ktoviekde a ktoviekedy.)

Novinka vyšla 22. februára, jedna skladba sa do sveta dostala ešte o pár týždňov skôr, vypočul som si ju a vlastne podľa očakávania som vedel, že sa môžem začať tešiť. Po vydaní sa celý materiál objavil na Youtube a ja som si povedal, nie, vydržím, chcem to celé počuť až z CD. Nie že by to o čomkoľvek vypovedalo, ale toto robím myslím len vtedy, keď album vydávajú BROKEN HOPE. (Minuloročné EP od BRODEQUIN pre zmenu stále počúvam len z MP3, CD zabalili tak, že je z toho hotový zberateľský artefakt, akosi sa neviem odhodlať k zničeniu voskovej pečate.) Päť rokov po „Henchmen“ je kadečo inak, jadrom zostavy je pochopiteľne Števo, už nie úplne novým členom je vokalista Dominik, ktorý svoje kvality predviedol na koncertoch už pred pár rokmi. Novou posilou je basgitarista Jaro a keďže bicie sú u tejto kapely stálou bolesťou, po Jirkovi Zajícovi sa ich tentokrát hosťovsky ujala ďalšia kapacita, mladý poľský talent Krzystof Klingbein, ktorého zoznam doterajších koncertných i štúdiových hosťovačiek je úctyhodný (v rokoch 2020 – 21 napríklad aj VADER, aktuálne u BELPHEGOR.)

Silná zostava nemusí byť zárukou silného materiálu, každý z pamäte vyloví kolektív veľkých mien, ktoré pokope zo seba nevydusili viac ako priemer, ale tu si všetko sadlo dokonale. Album má 35 minút, osem skladieb, ak by mal 45 a desať, potešil by som sa, a ak by ich bol tucet atakujúci hodinu, asi by ma to v tomto prípade nevydesilo. Ale urobiť radšej menej a bez možnej hrozby, že album začne znieť uťahane je stávka na istotu. BRUTE sú zase o kus ďalej hádam vo všetkom, hudobne, zvukovo, atmosférou. Po intre, ktoré nijako nerachotí, ale aj tak slušne kombinuje dramatickosť a nepokoj, sa ozve veľmi netypický, pomalý valivý riff s pôsobivým growlom. Prejde do melódie – BRUTE ich mávajú, ale táto je zase o kus inde – a za ním BDM náklep s bohatými prepracovanými gitarami. A basou. Hádam nikdy ju nebolo počuť až takto. A to je dobre. Potom, ako kapelu opustil Rado, našla sa za neho prinajmenšom rovnocenná náhrada. Neviem, kde Števo Jara našiel, neviem, kde ten chlap doteraz hral/ležal ladom, ale jeho prepracovaná hra, ktorá bez váhania vybočuje z (death)metalových bariér až kdesi k fusion, atmosféram a podobne, hudbe dodala ďalší rozmer.

Nie že by ich BRUTE mali málo. Kov smrti v ich podaní je prevažne brutálny, tu a tam sa prikláňa skôr ku klasickým postupom, to znamená, že okrem tlačenia na pílu si dovolí rôzne vyhrávky odkazujúce na 90. roky a čerpá tu z DEATH, BRUTALITY a podobných. Vďaka base si teraz možno povedať aj „keby sa CYNIC kedysi naozaj opreli do death metalu, možno by to znelo nejako takto.“ Ak sa bavíme o BDM a tom, kam asi by sa v tomto smere dali BRUTE zaradiť, vychádzajú mi z toho dosť dobre portugalskí ANALEPSY. Tiež krutosť, ale sofistikovaná a čerpajúca z „diel starých majstrov“. V každom prípade hrajú s dôrazom na podstatu žánru a popritom variabilne, technicky a dokážu zaujímavo pracovať s melodikou, harmóniami a aranžmánmi. Dá sa povedať, že poslucháča síce ostrým tempom melú a porciujú, on si však paradoxne užíva krásu a bravúru toho všetkého. Je to víchrica, zároveň sa každú chvíľu deje niečo iného a neraz celkom kontrastné pasáže kompozične veľmi dobre nadväzujú. Ak pri takomto technickom a brutálnom kove smrti oceňujete takisto ťah a priamočiarosť, BRUTE sú na absolutórium.

Ďalším rozmerom je tu atmosféra. Viac ako predtým si žezlo prehadzujú surovosť, agresivita a výbušnosť s temnotou a ponurosťou výraznejšou než predtým. Dojem pripisujem ponuro nazvučenému variabilnému growlu i celkovému ladeniu. BRUTE takto uplietli bič z brutálneho, klasického, technického, atmosférického i „pekelníckeho“ kovu smrti, odvážny nápad, vydaril sa tak, že nemám námietky, skôr s uznaním tlieskam. V tomto kontexte sa dosť stratí to, že texty by možno do budúcnosti zniesli úpravu najlepšie niekým z branže, kto má angličtinu ako prvý jazyk (neklamme si do kešene, death metal po slovensky, ktorý občas nejakí dobrodruhovia navrhnú, mi ako terno fakt nepripadá) a že obal albumu je síce štýlový, ale inak taký bežný námet i vyhotovenie, povedzme kdesi v Indonézii také niečo zoženiete raz-dva. Z toho, čo bolo na výber, to bolo nakoniec najlepšie, keď nič iného, potenciálnemu kupujúcemu je hneď jasné, do čoho ide, aj keď možno bude prekvapený, že dostal o dosť väčšie umenie než čakal. Za mňa slovenský (death)metalový album roku 2022, trúfne si niekto zdvihnúť túto rukavicu?