OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Prehupli sme sa do druhej polovice tohtoročného brutalovského maratónu. Niektorí návštevníci lamentujú, že je to príliš dlhé, volajú po skrátení. Iní zasa šetria sily aj peňaženky, optimalizujú energetické výdaje a pomáhajú si rôznymi chemickými či prírodnými cestami. V každom prípade platí, že Brutalček je taký, aký si ho urobíš ty sám.
Na tento koncert budeme spomínať ako na jeden z najväčších. Ako na Lemmyho v roku 2011 či SLAYER o tri roky neskôr. MERCYFUL FATE presne podľa očakávaní načrtnutých pred týždňom na Wackene ovládli Brutal Assault. Ich zvuk bol masívny a dokonalý, koncertný výkon všetkých zúčastnených bezchybný, radosť na pódiu aj pod ním hmatateľná. Nad setlistom zloženým iba z prastarých flákov z prvých albumov a jednej novinky síce fajnšmekri šomrali, ale King sa tuším práve na Wackene vyjadril, že táto podoba MERCYFUL FATE nie je žiadna jednorazová záležitosť, ale začiatok niečo dlhodobého. Nechajme sa prekvapiť. Tento koncert pri splne mesiaca v každom prípade nemal chybu.
Táto temná téma celkom pochopiteľne visí vo vzduchu. Ešte nedávno nemysliteľná skutočnosť je krutou realitou a my sa pozeráme do očí hudobníkom a umelcom, ktorí prichádzajú z krajiny bombardovanej, ničenej, znásilňovanej agresívnym totalitným režimom. Nekompromisne tú ťažobu rozťali blackmetalisti 1914, ktorí pritiahli mraky ľudí na Obscure stejdž – „Zabijeme každého skurveného ruského okupanta!“
Keby ste pochovali Pepu Vojtka z KABÁTU na Řbitov zviřátek, vrátil by sa ako Travis Ryan z CATTLE DECAPITATION. Ich koncerty sú jedna veľká radosť. Mali oveľa lepší zvuk ako na Wackene a išla z nich neuveriteľná radosť a pozitívna energia – toto bola čistá terapia tým najagresívnejším z agresívnych death metalov. Keď som sa potom chvíľu rozprával s gitaristom Joshom, skonštatoval, že to bolo jednoducho tým, ako veľmi majú radi tento festival a ako dobre sa tu cítia.
Dohodnime sa, že ich album „Hidden History Of The Human Race“ patrí k tomu najlepšiemu, čo v death metale vyšlo v poslednej dekáde. BLOOD INCANTATION sa na svoj brutalovský koncert veľmi tešili. Keď som dával Paulovi podpisovať svoj kus ich experimentálnej šialenosti „Timewave Zero“, pochvaľoval si, že na rozdiel od Wackenu tu budú mať konečne poriadnu zvukovku. Veľmi dôstojné podmienky na Obscure kapela využila v jedno veľké školenie o možnostiach a kvalitách súčasného kovu smrti. Veľkolepé po všetkých stránkach.
Toto bol presne ten moment, keď som sa opäť raz utvrdil v tom, že na francúzsky Hellfest nikdy nepôjdem. Nezvládam ja dobre tú ťažobu rozhodovania medzi viacerými koncertami, ktoré chcem vidieť v rovnakom čase. 1914 a KATATONIA - odbehol som od Švédov k Ukrajincom, vrátil sa a nakoniec mi chýbal skutočne ucelený zážitok z aspoň jedného z nich. Jonas spieval fantasticky, kapela bola nadupaná, zvuk obludne dobrý a setlist ešte viac. Jedna hitovka vedľa druhej. Je šialené pomyslieť na fakt, že od môjho najobľúbenejšieho albumu od nich už ubehlo 21 rokov a oni sú tu stále a ešte k tomu majú aj takúto formu. A výborný suchý humor: „Videli ste včera BLOODBATH? Čo na nich hovoríte? Bolo to fajn? Chalanov poznám celkom dobre.“
Myslím, že sa mi podarilo hacknúť nočnú únavu. Po online konzultáciách s mojím osobným dílerom, Ozzym z Trnavy, si z ponuky čajovne Poutník dávam tie najlepšie ázijské šmakocinky – červené, čierne čínske, zelené vietnamské, japonské dobroty. Funguje to náramne. Veľmi odporúčam!
A dnes hurá na HUMANITY’S LAST BREATH, SICK OF IT ALL, SWALLOW THE SUN, SUFFOCATION, SPACED, VENOM... ešte celé dva dni najkrajšieho festivalového sviatku roka!
Fotografie: FB Brutal Assault
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.