Začnem teraz tak, že nikdy som nepovažoval za dobrý nápad, keď sa kapela pomenovala podľa skladby alebo albumu nejakej inej kapely, ale deje sa to odjakživa, nie je ma do toho nič, príkladov na to, kedy to dobre dopadlo je dosť a kde má v dnešnej dobe človek splašiť slušný názov a neriskovať, že s ním bude desiaty v poradí. Keď tak sledujem, ako sa v súčasnosti dokážu nové spolky pomenovať, aby mali originálny názov, je to občas na obočie zdvihnuté prekliato vysoko, cca „to ten metal ale dopadol“. Z tohto pohľadu je SOULS TO DENY decentné a príhodné riešenie, len nečakajte, že štvorka z Liptova hrá niečo v štýle SUFFOCATION.

SOULS TO DENY sa dali dokopy v roku 2019 a bubeník s basákom za sebou majú pôsobenie v DESECRATED DREAMS, v 90. rokoch patriacich k skupinám, ktoré dôrazom na melodiku a atmosférickosť budovali obzvlášť slovenskú tvár kovu smrti. Čo mám na mysli – nehrali ani vyslovene brutálne, ani sa nedali nejako bližšie „obviniť“ z ovplyvnenia tou či onou scénou alebo kultovým žánrovým pilierom, svojím spôsobom patrili k tým, ktorých by som nejakému cudzincovi odporučil v prípade, že by chcel počuť niečo s pečaťou „slovenskosti“. Obaja s melodickým death metalom pokračovali aj v sľubných FEEL A CURSE, ktorí pred dvoma rokmi ukončili činnosť.

Hranie ich baviť neprestalo, tak tu teda máme nového gitaristu, vokalistu a bez nejakých demo zastávok aj debutový album vydaný začiatkom júna. Intro, outro, medzi tým osem skladieb, všetko prehrmí za necelú polhodinku. Od prvého počutia tvorcom hrá do kariet zvuk z popradského štúdia Martina Barlu, naozaj silný, úderný a kvalitný, ani si nepredstavujem, ako by s ním znel nejeden 90-kový slovenský kult natočený v Exponente, kde to neraz vyšlo kadejaké tenké, „silónové“ a podobne, ale vtedy na výber veľmi nebolo. Ak hudobníci mali o zvuku nejakú víziu, myslím, že túto a podarila sa im. Znenie je živé, skôr hlbšie, nahrávka vie na nejednom mieste nakopnúť.

Hudobne aj tu máme death metal, tentokrát však nestavia na nejakých silných melódiách, skôr na drvivosti a agresii. Skladateľsky vychádza z klasiky 90. rokov a siaha aj po grindcoreových a hardcoreových prvkoch, ktoré hudbe SOULS TO DENY dodávajú nádych groove. Dosť priamočiara hra sa hrnie skôr v svižnejších a agresívnejších tempách, kde sa nad paľbou bicích nesú gitarové harmónie, rinčiaca a duniaca basa a hlbší growlujúci vokál, ktorému možno pochváliť farbu i frázovanie. Oživenie prinášajú kratšie sekané úseky, ktoré občas živelne vybuchnú do náklepov, v ktorých gitary naberú na zlovestnosti, prípadne hudba opäť nekompromisne uháňa. Sólovanie sa tu nenosí, priestor funkčne využije skôr niekoľko atmosférickejších vyhrávok či pre Slovensko odjakživa typická „vybrnkávačka“.

Album má svoje chytľavé momenty a celkovo ide o materiál urobený s citom pre žáner, skladanie, aranžmány a zvukovú podobu. V textoch nájdeme neradostné obrazy reality, zlovestné vízie toho, čo môže prísť a na odľahčenie štipku krvavého hororu. Ide o debut a ten trochu trpí tým, že veľakrát znie tak akosi obyčajne, resp. by potreboval niečo, po čom by fanúšik mal po pár sekundách jasno „toto sú SOULS TO DENY!“ Je mi úplne jasné, že vymyslieť v tomto smere niečo fungujúce a zmysluplné v roku 2022 je veľmi ťažký rébus a výzva do budúcnosti. Osobne by som sa nabudúce potešil prepracovanejším gitarám, na „The Tragedy...“ je dosť vyslovene „vintage“ riffov, dalo by sa viac rozšupnúť, ale je to prvý album a hodnotím ho ako sľubný štart.