Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
WHITE WARD, žiaľ, patria k zoskupeniam, ktoré si prechádzajú svojím najťažším obdobím kvôli nezmyselnej brutálnej a agresívnej vojne, ktorú Ruská federácia rozpútala na uzemí Ukrajiny. Pochádzajú z Odesy, ktorá je stále pod ťažkým náporom okupantov. Black metal tak aspoň symbolicky ponúka únik a ventiláciu takejto mizérie. Už značka vydavateľstva „Debemur Morti“ definuje jeho špecifické poňatie, v ktorom samotný žáner len hrubo vymedzuje oblasť pohybu. Zmes klasického prístupu, rôznych „post“ disonancií a atypických postupov by určite zniesla zaradenie do sféry avantgardy.
Dominantným nástrojom, ktorý v rôznych náladách extrahuje z uniformity, je jednoznačne saxofón. Samotné použitie nástroja nie je prevratné, ale dáva albumu svojský charakter a práve on je nositeľom atmosféry, zlomov a častí kde sa WHITE WARD pohrávajú s alternatívou. K tomu neodmysliteľne patrí aj kreatívny prístup ku kompozícii, hojné využítie čistého vokálu, ostré zmeny tempa a nálad, ktoré migrujú širokým priestorom medzi black metalom a post rockom.
Týmto všetkým si prejdete hneď v úvodnej symbolicky trinásť minútovke „Leviathan“. Ambientný úvod, rýchla blackmetalová agresia aj saxofonóm zašpinené miesta ospalých zátiší betónových džunglí, ktoré WHITE WARD odhaľujú s nenútenou ladnosťou. Všetko je krásne čitateľné a zvukovo i produkčne prehľadné bez potreby hlbšieho hľadania v nejakom zvukovom bahne. Ostré vokály, tempá a gitary nájdu vždy svoj alternatívny odraz v melodických pozíciách, čo síce nie je unikum, ale má svoj punc originality a kvality.
WHITE WARD netápu v žiadnej polohe, prezentujú materiál ktorý je sebavedomý a vyzretý s odleskom, ktorý by sa dal zachytiť niekde u DEAFHEAVEN keď ešte hrali poriadny blackmetal. Na druhej strane vstrebať skoro sedemdesiat minút stopáže skladateľsky náročnými kúskami s priemernou dĺžkou desiatich minút nie je jednoduché a vyžaduje si špecifické mentálne rozpoloženie i pozornosť. V celom priestore tak môže dôjsť k zlievaniu motívov, ako aj "déja vu" pocitom reflektujúcim minulý album, čo vnímam ako ľahké negatívum.
V súhrne patrí „False Light“ rozhodne k tomu (naj)lepšiemu a (naj)originálnejšiemu, čo sa tento rok na poli posiatom čiernym kovom urodilo. Ukrajinci sa jednoznačne radia ku kapelám, ktoré majú svoju unikátny podpis. Ten charakterizuje pestrá mozaika žánrov poskladaných do vcelku originálnej podoby. Nejaká rozmerová redukcia by však materiálu neuškodila, pričom miernym negatívom môže byť aj pohľad na predchádzajúci album „Love Exchange Failure“, ktorý možno držal trocha viac pokope. To je kompenzované lepšou produkciou a zvukom, takže vo výsledku sa rozhodne nejedná o slabší album.
Leviathan (2022) Debemur Morti (EP) (2021) Love Exchange Failure (2019) Futility Report (2017)
DALŠÍ INFORMACE
Datum vydání: Pátek, 29. dubna 2022 Vydavatel: Debemur Morti Productions Stopáž: 66
Z HODNOCENÍ ČTENÁŘŮ
dzuso
8 / 10
Narodziel od takých Drudkh, ktorých nový album ma nejako výrazne nechytil, sa tu pracuje s pestrejšou paletou výrazových prostriedkov. Jasné saxofón - to už v podstate ani nie je žiadna nejaká progresívna novota, čoraz viacej kapiel ho zaradzuje do svojho itinerára. Aj preto mi White Ward pripomínajú Rivers Of Nihil, vlastne sú akoby takou ich black metalovou verziou. Nie je to celkom môj šálok kávy, ale oceňujem vysoké kvality nahrávky. Rozhodne zaujímavé počúvanie, môže to ešte narásť.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.
Low-key scandi thriller o druhém největším vyšetřování v dějinách Švédska má pár dramaturgických botiček, ale svým důrazem na skvělé postavy a trpělivě budovanou atmosféru odhodlaného zoufalství dokáže ve finále trefit na solar. Silná a poctivá minisérie!
Krásno vyšlo včera, na výročie obety Jana Palacha. Ak chcete mať zimomriavky z počúvania slovenského metalu, čo najskôr si dajte tento prvý veľký domáci album tohto roka.
Nelze jimi pohrdat, musíte je milovat! Bezejmenná novinka nepřekvapí ve smyslu žánrových změn, ale přijde mi rafinovanější a propracovanější než kdy předtím. Rozhodně však ne na úkor intenzity a nekompromisního přístupu. Tady vše při starém a dobrém!
Už pár dnů mě trápí teploty, tak se nořím do hojivého babylonského bláta těchto Belgičanů. Ve své drone doomové přísnosti je to krásný, bezmála hřejivý delirický zážitek, který jedním dechem proklíná i povznáší, elegantně tančí i trpí v křečích.