Začnime personalistikou. Zo zostavy IN FLAMES v priebehu niekoľkých rokov poodchádzali dlhoročné stálice. Bubeník Daniel Svensson (v kapele pôsobil v rokoch 1998 – 2015), basgitarista Peter Iwers (1997 – 2016) a gitarista Niclas Engelin (po krátkej anabáze na konci 90. rokov to boli najmä roky 2011 – 2022). Jednoducho povedané, nezostal kameň na kameni a hoci všetky odchody boli komunikované v priateľskom duchu, ťažko sa ubrániť pochybovačným úvahám rôzneho charakteru.
Všetko to umocnil vznik hviezdneho projektu THE HALO EFFECT, ktorý prekvapujúco vystúpil s koncertným setom už na minuloročnej edícii festivalu Wacken Open Air. Neviem, či to bol najšťastnejší nápad hyperaktívneho vydavateľstva Nuclear Blast Records – fanúšikovia nemali z debutového albumu „Shadowminds“ napočúvané vôbec nič a kapela ešte k tomu vybehla na pódium po polnoci, navyše po zdrvujúcom triumfe neľudských SLIPKNOT. Bez šance. Album vyšiel o pár dní neskôr, 12. augusta a už po niekoľkých vypočutiach muselo byť každému jasné, že ide o drahokam. Jesper Strömblad, otec zakladateľ IN FLAMES tak spolu s trojicou vyššie spomínaných hudobníkov a ešte aj famóznym Mikaelom Stannem (DARK TRANQUILLITY) za mikrofónom kvalitne, štýlovo a šarmantne nakopol do zadku svojich bývalých parťákov Andersa Fridéna a Björna Gelotteho.
Chápete to? Partička zabijakov, z ktorých jeden IN FLAMES zakladal ako svoj vedľajší projekt, v ktorom chcel zmiešať záľubu v IRON MAIDEN s deathmetalovou tvrdosťou a energiou, ďalší spieval na debutovom albume a okrem nich bubeník, basák a druhý gitarista, ktorí hrali v IN FLAMES viac než desaťročie. Spolu vytvorili dielo, pri počúvaní ktorého musí nadšene mľaskať každý fanúšik najtvrdšieho, no stále dostatočne melodického severského metalu z konca 90. a začiatku nultých rokov.
Keďže Fridén a Gelotte sú skúsení borci a inteligentní umelci, odpoveď na tento útok zo zálohy na seba nenechala dlho čakať. Posilnili svoju švédsko-americkú posádku o hviezdneho piráta menom Chris Broderick (MEGADETH, JAG PANZER, NEVERMORE) a vyrazili do útoku. „Foregone“ je najtvrdší album od IN FLAMES za dlhé, predlhé roky. Má v sebe dravosť a energiu prastarých Plameňov, no v žiadnom prípade nepľuje ani na posledné dve desaťročia post- strömbladovskej éry. Veď keď sa započúvate napríklad do takej „Pure Light Of Mind“, zistíte, že je to vlastná sestra skvelej „Follow Me“ z predchádzajúcej platne „I, The Mask“. Veru, páni muzikanti v žiadnom prípade nezanevreli na svoje vlastné, štýlovo seversky temné a melancholické poňatie moderného metalu. Umná producentská práca profíka Howarda Bensona tomu všetkému veľmi prospieva.
Nikto ma však nepresvedčí o tom, že všetky tie deathmetalové ostne, drsnosť a tvrdosť IN FLAMES v roku 2023 nie sú reakciou na vznik THE HALO EFFECT. Rovnako tak obal a názvy piesní Foregone, Pt. 1 a Foregone, Pt. 2 ako odkaz na Everlost, Pt. 1 a Everlost, Pt. 2 z debutu „Lunar Strain“ z roku 1994.
Budem chvíľu osobný. Hoci som IN FLAMES, pochopiteľne, vnímal už od polovice 90. rokov minulého storočia, nikdy mi naozaj neprirástli k srdcu. Možno to bolo tým, že som mal vždy radšej americký kov smrti a slovné spojenie „melodický death metal“ mi znelo ako oxymoron. Všetko sa, paradoxne, zmenilo až v roku 2011 s albumom „Sounds Of A Playground Fading“, ktorý je vlastne aj mojím najobľúbenejším kúskom v bohatej diskografii IN FLAMES. Obdobie po odchode Jespera Strömblada mám teda vskutku rád, aj albumy ako „Siren Charms“ a „Battles“, hoci sa na druhej strane viem vžiť do kože starých vikingov Svenssona a Iwersa, pre ktorých to neustále žmurkanie na širšie a mladšie „mainstreamové“ publikum muselo byť otravné a frustrujúce. Všetko to zo seba kreatívne vyvrhli na debute THE HALO EFFECT a tým, paradoxne, ovplyvnili aj bývalých kolegov z IN FLAMES.
Na „Foregone“ by ste márne hľadali slabší kus. Ide o zásadný míľnik v kariére severského fenoménu a zároveň dôkaz, že zdravá konkurencia a poriadna profesionálna naháňačka v ťažkom kove majú vždy zmysel.