Nedeľa je najhorší deň v týždni. Psychická náročnosť vyplývajúca z čudného vákua medzi víkendovým oddychom a pocitom blížiaceho sa pracovného či školského napätia zmáha aj tie najsilnejšie charaktery; bez ohľadu na to, ako veľmi máte radi svoju robotu či ako výrazne sa vám darí v štúdiách. Je preto celkom zrejmé, že napríklad slávna maďarská pieseň samovrahov „Szomorú vasárnap“ stojí na rokmi overených a pevných štatistických základoch. Maďari vedia; o nedeľnom smútku a samovraždách zvlášť. Nedeľa je proste ťažoba. A teraz si predstavte nedeľu po najväčšom festivalovom sviatku roka. Nedeľu po týždni plnom radosti na najlepšom festivale na svete. Nečudo, že som sa z toho potreboval vypísať a pospomínať si na všetko pekné, čo sme v Pevnosti tento rok zažili.

Počasie ako na objednávku

Kto chodí na letné festivaly, ten vie, že počasie je zo všetkého najdôležitejšie. Vedeli by o tom rozprávať aj organizátori nemeckého Wackenu či slovinského Metal Days festivalu, ktorých celoročná práca skončila pred pár dňami pod vodou či v blate. Predpovede vyzerali všelijako aj v prípade Brutal Assaultu a prvé dva dni veru aj trochu budili obavy. Bolo jasné, že festival sa na dážď a blato pripravil – slama a štrk na najkritickejších miestach boli výborným riešením. Brutalček má okrem toho obrovskú výhodu pred všetkými letiskovými a lúčnymi festivalmi; vojenská pevnosť proste vydrží čokoľvek. Aj tak je však nepríjemné, keď počas koncertov vašich obľúbených kapiel prší a preto bolo skvelé sledovať, ako sa v priebehu dní všetko zlepšovalo a spelo až k sobotnej horúčave, keď sme si zase všetci pre zmenu priali tých príjemných 20 stupňov pod mrakom. Ale ako hovorí každý múdry organizátor festivalu (a s ním vlastne aj každý návštevník) – vždy radšej tropická horúčava ako dažde či nebodaj búrky.

Kostra festivalu drží ako z titánu

Aj v poradí 26. edícia nášho obľúbeného festivalu potvrdila, kde sa nachádzajú jeho korene a z čoho je vystavaná jeho vzácna dramaturgická kostra. Vždy to boli extrémne metalové kapely z 90. rokov minulého storočia. Všetky tie deathové a blackové a grindové legendy, o ktorých sme kedysi iba čítali v časopisoch a snívali, že ich raz uvidíme naživo. A dnes sa tešíme na každý ich návrat a hoci niektoré z nich celkom viditeľne starnú, stále sú to dravci s ostrými tesákmi, ktoré nemilosrdne zatnú do tisícok nadšených fanúšikov v Pevnosti. DISMEMBER, OBITUARY, HYPOCRISY, MARDUK, GORGOROTH, NAPALM DEATH, POSSESSED, DYING FETUS, NILE, KATAKLYSM, IMMOLATION... každý si tu proste aj tento rok prišiel na svoje, ale koncert jednej kapely mal celkom špecifickú príchuť – DEICIDE! Do poslednej chvíle sme viacerí neverili, že sa to podarí. Štvrtý pokus organizátorov však už vyšiel. Glen Benton a Steve Asheim dorazili v sobotu večer do Pevnosti a so svojimi spoluhráčmi predviedli precízny a sústredený výkon. Vražedný koncert hodný deathmetalovej legendy. Výnimočnosť okamihu potvrdili aj zbesilé „air-drums“ hlavného promotéra Tomáša Fialu na kraji pódia.

Radosť z nových objavov

Už v správach z prvého polčasu festivalu som sa tešil z objavu skvelých belgických COBRA THE IMPALER, v piatok a sobotu samozrejme pribudli ďalšie nové mená zo súpisky festivalu. Dánske dievčatá KONVENT si splnili sen, o ktorom mi basgitaristka Heidi rozprávala ešte počas nášho „koronového“ rozhovoru pred tromi rokmi pri príležitosti vydania debutového albumu. Dnes už majú na konte dve štúdiovky a s nimi aj úspešnú premiéru na legendárnom Brutal Assaulte, ako ho nazvala speváčka Rikke. Death/doom v podaní KONVENT prilákal v skorých popoludňajších hodinách riadnu masu zvedavých fanúšikov; pevne verím, že toto nebola posledná návšteva dánskym dám v Pevnosti. V rovnaký deň na rovnakom mieste ma svojou premiérou na tomto festivale nesklamali ani famózni WIEGEDOOD; bola to riadna blackmetalová masáž zložená predovšetkým z nového materiálu. Sobotňajší program na hlavných pódiách otvárali odídenci z nemeckého fenoménu OBSCURA. Traja veteráni a s nimi nový spevák Javi Perera to pod hlavičkou OBSIDIOUS odpálili v očakávanom progresívno-deathovo-melodickom duchu. Výživný štart do horúcej soboty! A do kotla ešte priložil tandem I BUILT THE SKY a CALIGULA’S HORSE, ktorý musel dokonale nasýtiť fanúšikov náročnejšieho gitarového umenia.

Výrazným brutalovským debutantom boli aj ZEAL & ARDOR. Keď som ich videl pred piatimi rokmi na letisku v Trenčíne, na festivale Pohoda, bola to stále iba začínajúca, nesmelá, miestami až hanblivá kapela. To všetko je minulosťou, dnes sú z Manuela a jeho kohorty sebavedomé agresívne zvery. Kým vtedy boli veľmi statickí, dnes doslova lietajú po celom pódiu. Všetko je to oveľa tvrdšie, besnejšie, nekompromisnejšie. A na moju veľkú radosť tie nové industriálne songy veľmi dobre zapadnú medzi dávne šlágre. Bol to fantastický koncert.

Stretávanie sa je zo všetkého najviac

Vidieť svoje obľúbené kapely so skvelým zvukom a parádnymi svetlami, to je samozrejme základ festivalového zážitku. Nemenej dôležitý je však aj komunitný význam celej akcie. To jednoduché stretávanie sa s ľuďmi, ktorých možno v priebehu celého roka nemáte šancu vidieť. Vtedy stačí aj pár minút náhodného stretnutia niekde pri jedle či v pivnom stane a hneď je ten festivalový deň krajší a príjemnejší. Človek je tvor spoločenský a nech sa my metalisti tvárime hocijako nihilisticky a mizantropicky, aj pre nás sú dôležité rozhovory s kamarátmi či známymi. Aj preto mám veľkú radosť z toho, ako začala festivalovo žiť naša redakcia. Počas Josefstadtu pred dvomi rokmi to vyzeralo dosť zúfalo, keď sme z celého redakčného tímu boli v Pevnosti iba RIP a ja. Posledné dva roky sa to však utešene rozrastá a trend sa zdá byť nezastaviteľný. Veď si počkajte na tie články v priebehu nasledujúcich dní!

Sám za seba ešte musím dodať, že ten vzácny letný týždeň na Brutal Assaulte je pre mňa veľmi dôležitým zdrojom motivácie do ďalšieho „metalového roka“. Všetky tie milé stretnutia a rozhovory s náhodnými okoloidúcimi na témy ako Metalopolis, Metalshop TV, Headbanger_FM, to sú presne tie momenty, ktoré ma neuveriteľne nakopávajú k ďalšej práci. Veľká vďaka všetkým, ktorých som takto stretol medzi pódiami a vegánskou uličkou!

Festival dobrého jedla

Veru, už roky je z toho nielen hudobný festival, ale aj plnohodnotný gurmánsky zážitok. Tento rok som popri tradičnej čajovni Poutník najviac peňazí minul v najkrajšom a najlepšom stánku celej vegánskej uličky – Veggie Garden! Okrem najlepšieho pražského falafelu priniesli najmilšie osadenstvo a najkvalitnejšie osvetlený priestor. Na festivale je naozaj dôležité vidieť, čo si objednávate. Na túto zdanlivú maličkosť ako keby stále veľké množstvo predajcov zabúdalo.
Veľká škoda, že stánok s fantastickými vegánskymi chlebíčkami bol tento rok iba na skúšku na prvé dva dni. Vyzerá to však tak, že všetko dopadlo nadmieru dobre a budúci ročník už bude naplno v znamení slávneho československého vynálezu v prenádhernom vegánskom prevedení. Chlebíčky sú láska, chlebíčky sú závislosť!

Brutal Assault ako Groundhog Day

Stihol som zájsť za Lemmym, videl som krásnu výstavu Jeremyho Famira, nakukol som na chvíľu do horrorového kina aj na KAL stejdž, bol som v zadnej časti festivalového areálu nadýchať sa post-apo atmosféry... stihol som toho dosť, ale stále mám pocit, že to bol iba zlomok toho, čo Brutal Assault ponúkal. Koľko dní by som asi tak potreboval, keby som sa ako Bill Murray a jeho hlavný hrdina filmovej klasiky Groundhog Day zobúdzal stále do toho istého dňa a bola by to napríklad festivalová streda v Josefove? Myslím, že aj mesiac vkuse by bol málo a stále by som mal čo robiť pri objavovaní nových a opakovaní tých istých príjemných kultúrnych zážitkov.

Na záver ešte predbehnem redakčných kolegov s mojím tohtoročným hudobným TOP 5:

1. MESHUGGAH
2. ZEAL & ARDOR
3. BORKNAGAR
4. DEICIDE
5. IN FLAMES

Vidíme sa o rok na Brutalčeku!

Fotografie: Facebook Brutal Assault