OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
V sobotu 9. septembra na domácej pôde oslavovali CONTEMPT to, že bez ohľadu na viacročný útlm skladateľských, koncertných a iných aktivít, ktorým sa kapely venujú, sú na scéne tridsiaty tretí rok. Ak ti toto meno nič nehovorí, v poriadku, death metal počúva promile populácie, akurát nikde nevykladaj, že sa v tom slovenskom alebo aj inom vyznáš, nechceš, aby sa ti smiali a ani ja to nechcem.
Dnes už ťažko vymyslíte dátum na koncert tak, aby nevyšiel v nebezpečnej blízkosti „veľkej“ akcie, aj teraz to bolo tak. Na nedeľu bol nachystané zvučné mená, Francúzi SETH, Fíni ...AND OCEANS, Nemci ATTIC a českí CUTTERED FLESH. Dvakrát black metal, dvakrát kvalitný, hoci nič, čo by som vo viacerých verziách nepočul (aj naživo) už predtým, jedenkrát „King Diamond ostrejšie kopajúci do hudobnej vrtule, a k tomu jeden vskutku solídny death metal, verím, že bolo fajn, ja som si povedal, že ak si mám vybrať, tak je to jasné.
I REFUSE z poľského Mazovska hrali pre fakt neveľa ľudí, vzhľadom na nedeľňajší program u nás taká situácia neprekvapí, ale škoda to je. Trojka v zložení bubeník a gitarista s basákom, ktorí sa delia o revanie, ani nevyzerala na to, že funguje už od roku 2004, možno zdravá životospráva, ktovie. Poliaci hrali v priemere dvojminútové skladby na pomedzí klepačkového death metalu a grind coru. Nič extra sofistikovaného, skrátka nárez, ktorý sa nebráni ani nádychu humoru, severní susedia majú viacero grindovíc ladených na srandovnú nôtu. V niektorých vážnejších momentoch prebleskol potenciál stvoriť raz besnotu v štýle BENIGHTED, vo všeobecnosti taká klasika, kapela voľne zameniteľná s desiatkami iných na podobnej úrovni. Na môj vkus priveľa prasacieho ujúkania vo vokáloch, ale chlapíci zmastili aj zo štyri prídavky, na začiatok v pohode.
Bystrického smrtonosa menom Martinus som na pódiu naživo videl len tuším kedysi dávno s THE INFINITE WITHIN, ktorí sú už minulosťou. Divokou a krutou súčasnosťou sú REALMS OF CHAOS a tí si v Colle strihli druhý koncert s novým bubeníkom. Tých medzičasom už niekoľko desiatok ľudí videlo a počulo naozaj kvalitný nárez. Ak poznáte album „The Seed“, tak viete, že ide o technicky prepracovaný rúhačský death metal rozvíjajúci prvky tvorby takých majstrov ako MORBID ANGEL, IMMOLATION, HATE ETERNAL a podobne. Kvarteto, ktorému frontmansky velí Martinus ako gitarista a vokalista, odohralo materiál z debutového albumu a jednu novú skladbu. Veľmi dobré vystúpenie nemala ako pokaziť ani prasknutá strana na gitare, kedy situáciu zachránil basák prevzavší aj vokálny part a frontman si potom na chvíľu skúsil, aké je byť vokalistom, ktorý už nič iné nemusí mať na starosti. Nová struna bola otázkou minút a ako prídavok dali REALMS ešte raz skladbu, v ktorej karty zamiešali technické záležitosti.
Oslávencov nakoniec videlo a počulo osemdesiat platiacich, s ostatnými ľuďmi v klube teda asi stovka a koncert sa zaradil k tým, na ktoré sa nezabúda. CONTEMPT sú v súčasnosti dvaja pôvodní členovia, Ľubo Lokša gitara a vokál, Robo Kuzma bicie, a tretím do partie je s gitarou Roman Köröši (MORDUM, tam tiež hrajú všetci traja). Minulý rok som nestihol ich koncert s americkými ARTIFICIAL BRAIN, dodnes to ľutujem, ale som rád, že som tú česť mal v sobotu. Bola to oslava kapely, ale takisto kamarátstiev a priateľstiev trvajúcich aj vyše tri dekády. Množstvo spoločných zážitkov, kusisko hudobnej cesty prejdenej spoločne, v hlave jedna po druhej vyskakovali spomienky na to, čo už je dnes súčasťou histórie. Potešilo aj to, že popri „pamätníkoch“ koncert prilákal dosť o generáciu mladších – a ešte mladších – fanúšikov a všetci sme si užili brutálny, veľmi rýchly, temný a divoký death metal od jeho majstrov. CONTEMPT hrali hlavne z albumov, teda z čias, kedy sa od technického kovu smrti odklonili smerom k jeho víchrovej a masakrujúcej forme, ktorá tu a tam nezaprie ani inšpiráciu u NILE a podobných monštier.
Zvukovo to bolo skvelé, hudobne takisto, pomerne pochopiteľne si extra nálož pochvál po koncerte odniesol bubeník. Robo je oddávna niekto, kto sa pre biciu súpravu narodil a trúfam si povedať, že hneď niekoľko tunajších extrémnych spolkov, aktívnych aj takých, čo už nie sú, by bez jeho vkladu znelo inak. Pokiaľ ide o CONTEMPT, ich návrat sa neobmedzuje na koncertovanie, bude aj nový album. Zaznela z neho jedna vec a je sa na čo tešiť. Publiku dosť pochopiteľne set nestačil, prídavky však neboli, „prepáčte, ale viac toho dnes nemáme“. Vynikajúca oslava, hudba, kapely, ľudia, vo všeobecnosti neberiem frázy o „veľkej metalovej rodine“, ale v sobotu to tak naozaj vyzeralo.
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.