Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
„Temný zelený chaos, oslepený, opäť bežím týmito cestami...” Vzďaľujúce sa horizonty času miznúce v mlžnom opare spomienok. Opar, ktorý môže byť rozvírený prechodom odhodlanej mysle a za ním je možné zhliadnuť dobu...
Tradičný Košický Without Shame festival sa v tomto období, podobne ako iné podobné sériové akcie, predstavil vo svojej "christmas" konfigurácii. A ako inak si lepšie pripomenúť sviatosť vianočnú než pozvaním blackmetalových kapiel?
Obraz agresívnej sily v hudbe je prastarý ako samotné mýty vryté do tvorby známej beštie z Poľska, BEHEMOTH. Ďalekosiahla rada albumov je zavŕšená nateraz dielom s blasfémiou páchnucim názvom „Demigod - Poloboh“.
Pozícia krikľavých nihilistov z Francúzska sa vydaním "New Obscurantis Order“ posunula až k nebezpečne kultovým výškam. Tri roky odkladaný alebo pripravovaný útok mal túto pozíciu potvrdiť svojim extrémne chorým prístupom.
Zaradiť niekam košickú občasne existujúcu hudobnú partiu označujúcu sa ako CARESS nebude vôbec ľahké. To hlavne z dôvodu toho, že ich prístup k hudobnej tvorbe je natoľko osobitý...
Stúpenci avantgardného byrokratizmu, 90-stupňových uhlov, v smogu prebleskujúceho slnka odrážajúceho sa v tvárach železobetonových molochov pokrytých sklom… Krátky pohľad na kríženca artistov zídených pod parodickým názvom „Vek Ticha” poskytujúcim nejedno zamyslenie nad jeho podstatou.
Hneď úvodom musím potencionálnych čitateľov týchto riadkov upozorniť, že tento počin nepochybne známych francúzov nie je ich radovým albumom. Práve naopak jedná sa o špeciálnu raritu v podobe znovu vydania ich prvých dvoch dem ( „Garden Of Delight“ a „Nihil Negativum“).
Konštelácia v podobe pondelkového termínu a na pomery východných pseudofanúšikov extrémnej hudby privysokého vstupného v sume CELÝCH 100 Sk, boli rizikové faktory pre návštevnosť osemnásteho podujatia WITHOUT SHAME tiež značne vysoké.
Keďže album od BAL-SAGOTH je zrejme ešte v nedohľadne, už samotný názov počinu TURISAS prezrádza štýl, v ktorom sa kapela pohybuje. Osobne mi veľmi nesedí...
Pôvodne ma k sebe LUNARIS pritiahli hlavne svojou „hviezdnou“ zostavou, v ktorej nechýbali mená ako Steiner Gundersen (SPIRAL ARCHITECT), alebo Asgeir Mickelson (BORKNAGAR).
Atmosféra ustúpila a zostala len šeď. Melódie sa stratili a zostali len prázdne miesta...Aj takto stručne by sa dal charakterizovať posledný počin pomerne známych nemcov AGATHODAIMON.
Stále mám dojem, že ANCIENT boli a aj vlastne sú kapelou nachádzajúcou sa v hlbšom povedomí extrémneho publika. V hlbšom povedomí v zmysle, že väčšina túto kapelu až tak nesleduje...
Tieň povstal a odniekiaľ sa vynorila nová hudobná formácia, ktorej jadro tvoria dve osoby Allen B. Konstanz a Ulf Theodor Schwadorf...To druhé meno by mohlo byť povedomejšie v súvislosti s pochovanými emóciami EMPYRIUM.
SUSPERIA sa už svojim debutom do značnej miery vyčlenila z blackového prúdu, kam by bolo ľahké kapelu zaradiť na základe mien pôsobiacich v zostave. „Vindication“ len potvrdil smerovanie k agresívnemu a inštrumentálne výborne zvládnutému metalu a tak bol „Unlimited“ očakávaný počin a môžem hneď povedať...
Aktuální EP ukazuje dvě tváře současně. Zprvu klasický symfonický patos, pak ovšem skladby „200 Years“ a „Live The Tale“, které se bez sborových refrénů obejdou, a hned je to o třídu lepší. Tudy vede cesta z tvůrčí smyčky a bezradnosti posledních alb.
Je to úplne posledný album THE CURE? Dôstojnejší odchod si neviem predstaviť. Spočiatku nenápadný album si ma postupne omotal melancholickou atmosférou. Hustý oblak hmly, z ktorej sa mi nechce hľadať cestu von. ,,Disintegration" pre toto desaťročie.
Návrat niekam k "Ghost Reveries" so zvukom posledných albumov. Stávka na istotu, ktorá však za vrcholmi tvorby zaostáva. Navyše, mňa osobne rozprávač pri sústredenejšom posluchu tohto koncepčného albumu irituje.
V jisté BDM RPG hře vytváříte ultimátní postavu a její charakteristiky definujete následovně: Násilí: 100%, Technické skills: 100%, Skladatelská inteligence: 100%, Šarm: 100%, Oddanost 100%, Laskavost: 0%. Do kolonky "Jméno" pak vyplníte: DEFEATED SANITY.
Už poněkolikáté zní otázka stejně: Zničil Einar Solberg další desku jinak velice talentované kapely? Odpověď zní: Zase to zvládl. Jeho hlasový projev je jak chilli. Koření. Měl by se používat citem. Když se tam toho najebe hodně, nedá se to žrát.
Hele, Blake Judd ještě žije. Enfant terrible (ale současně i schopný skladatel) US blacku je (znovu) zpět a tentokráte doručuje tradičněji pojatou kolekci. Šlape mu to dobře, tělo už má sice životem zhuntované, mysl však zůstává stále čerstvá.
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
