Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Poľskí DARZAMAT mi kedysi dávno preleteli okolo uší ako pomerne nevýrazný spolok, ktorý by sa bez problémov dal zaradiť medzi amatérske pokusy o takzvaný „kinder black“.
V našom rozhovore sa Igor Hubík pýtal, čo na novinku SOLFERNUS povedia „odborníci“ z Metalopolis. Nuž, tu je jeden z pohľadov na „Hysteria In Coma“, dosku čítajúcu mnohé slávne mená českej metalovej scény.
Extrémom zviazaná autorská dvojica Satyr a Frost nám posiela ďalší úder nenávisti do tváre. Nestará sa o to, čo spôsobí. Kašlú na očakávania, názory, pocity domnelého publika.
Exkluzívne recenzovaná novinka od vcelku nenápadného potemnelého zjavu ESSENCE OF EXISTENCE mala z môjho pohľadu určite ambíciu posunúť konštatovanie „Slovenská scéna extrémnej hudby je síce malá...
Z oparu zabudnutých mýtov k nám po piatich rokoch opäť prehovoria majstri pátosu, notoricky známi ako BAL SAGOTH. Naposledy sa nahrávkou „Atlantis Ascendant“ veľmi nezaskveli...
Na Slovensko, aj napriek popularite žánru, blacková vlna vo svojej najsilnejšej podobe vlastne nikdy nedorazila. V poslednom čase sa zdá, že sa predsalen stojaté čierne vody u nás trochu pohli.
Tento rok sa nám GREEN CARNATION prihovárajú skrz verše s prívlastkom „akustické“. V dobe, keď vydanie akustického albumu nie je až takou senzáciou , ale môže sa stať príjemným osviežením tvorby.
CD „Bells Of Acheron“ sa ku mne dostalo trocha obskúrnym spôsobom, do tej doby boli pre mňa ANIMAL HATE neznámym menom. O to väčšie bolo moje prekvapenie pri zistení...
SILENT EDGE sa svojou novinkou vydávajú na x-krát prešľapanú cestu heavy metalu/rocku s prísadami, ktoré by snáď zniesli označenie ako progresívne. Je ťažké na takejto ceste sa potknúť...
DRAGONLORD sa už len svojím názvom pasujú viac do role vládcov klišé, než drakov. Nuž čo, priaznivci Erica Petersona presláveného v TESTAMENT to iste odpustia.
„DV-8“ od dvojice gréckych satanášov THOU ART LORD mi len tak preletela ušami a veľa toho vo mne nezanechala. Od novinky som teda očakával niečo obdobné a vlastne som to v konečnom dosledku aj dostal.
Druhý diel úspešneho predstavenia „Black Metal Inferno“ sa stal vlastne poslednou kovovou akciou v priestoroch súčasného Butterfly klubu. Takže cieľom bolo zakončiť túto éru koncertov v Košiciach...
Do tretice všetko dobré, i tak by sa dala charakterizovať posledná nahrávka u nás vcelku známych HYPNÖS. Zrejme sa nevyskytne recenzia, kde by sa nespomenulo Brunove bývalé pôsobisko KRABATHOR.
Na to aby sa kapela presadila je dnes už temer povinnosťou blysnúť sa v „line-upe“ nejakým známym menom, ktoré pritiahne fanúšikov. Gréci DOL AMMAD disponujú bubeníkom RHAPSODY...
Ja mám pocit, že Švédi sa vrátili až niekam k "Deliverance" a skutočne som nečakal, že ma to bude baviť až takto. Prvé vypočutia prinášajú zvedavosť a radosť; rastie to!
Aktuální EP ukazuje dvě tváře současně. Zprvu klasický symfonický patos, pak ovšem skladby „200 Years“ a „Live The Tale“, které se bez sborových refrénů obejdou, a hned je to o třídu lepší. Tudy vede cesta z tvůrčí smyčky a bezradnosti posledních alb.
Je to úplne posledný album THE CURE? Dôstojnejší odchod si neviem predstaviť. Spočiatku nenápadný album si ma postupne omotal melancholickou atmosférou. Hustý oblak hmly, z ktorej sa mi nechce hľadať cestu von. ,,Disintegration" pre toto desaťročie.
Návrat niekam k "Ghost Reveries" so zvukom posledných albumov. Stávka na istotu, ktorá však za vrcholmi tvorby zaostáva. Navyše, mňa osobne rozprávač pri sústredenejšom posluchu tohto koncepčného albumu irituje.
V jisté BDM RPG hře vytváříte ultimátní postavu a její charakteristiky definujete následovně: Násilí: 100%, Technické skills: 100%, Skladatelská inteligence: 100%, Šarm: 100%, Oddanost 100%, Laskavost: 0%. Do kolonky "Jméno" pak vyplníte: DEFEATED SANITY.
Už poněkolikáté zní otázka stejně: Zničil Einar Solberg další desku jinak velice talentované kapely? Odpověď zní: Zase to zvládl. Jeho hlasový projev je jak chilli. Koření. Měl by se používat citem. Když se tam toho najebe hodně, nedá se to žrát.
Hele, Blake Judd ještě žije. Enfant terrible (ale současně i schopný skladatel) US blacku je (znovu) zpět a tentokráte doručuje tradičněji pojatou kolekci. Šlape mu to dobře, tělo už má sice životem zhuntované, mysl však zůstává stále čerstvá.
