RELAPSE SINGLES SERIES - Vol.4
Tak Relapse nám stále pokračujú vo vyprázdňovaní zaprášených archívov a nejednému dnešnému tridsiatnikovi ušetria nemalé peniaze a hlavne čas pri zháňaní už prakticky nezohnateľných raritných 7" vinylov.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Tak Relapse nám stále pokračujú vo vyprázdňovaní zaprášených archívov a nejednému dnešnému tridsiatnikovi ušetria nemalé peniaze a hlavne čas pri zháňaní už prakticky nezohnateľných raritných 7" vinylov.
Už dávno je známe, že najlepší typicky škandinávsky metal sa nemusí zákonite hrať len v Göteborgu alebo v Štokholme. Vo svojom pôvodnom tvare sa tento štýl už beztak príliš často nevyskytuje a súčasné najväčšie hviezdy IN FLAMES alebo DARK TRANQUILLITY vlastný prejav obohacujú o rôzne elementy.
Agilný slovenský label Deadbutcher je celkom milým prekvapením, od profesionálneho prevedenia promo materiálov až po samotné výborné spracovanie obalov a bookletov vydaní zastrešených kapiel.
Napriek tomu, že NEUROSIS boli vždy známi pôsobivými vizuálnymi prezentáciami, umocňujúcimi zážitok z ich brutálnej a intenzívnej hudby, keď potom v čase vydania štúdiovej verzie „A Sun That Never Sets“ oznámili prípravu aj vizuálnej podoby diela...
Spomedzi veteránov NY HC alebo HC klasikov sú SICK OF IT ALL s dvadsaťročným pôsobením na scéne jedným z posledných fungujúcich zástupcov starej školy (hoci oni sami za reprezentantov old school považujú skôr AGNOSTIC FRONT).
Americké trio YOB je minuloročným spestrením doomovej scény, v poslednom čase chudobnej na nové lahôdky. YOB určite nepatria medzi novátorov, ale celkom príjemným spôsobom preklenuli prázdno medzi stoner doomovou retro scénou...
Ako iste viete, posledné roky neponúkla doomová scéna žiadne nové a výraznejšie prekvapenia. Väčšina notoricky známych veličín ako ANATHEMA, TIAMAT, či nebodaj PARADISE LOST unikla vlastným vývojom zo slepej uličky znamenajúcej neustále sa opakovanie a jemné vylepšovanie starých postupov...
HORKÝŽE SLÍŽE som prvý kráť zaregistroval kdesi hlboko v roku 1995, keď v jednom rádiu znela ich skladba „Maštaľ“. Odvtedy uplynul opäť nejaký ten rôčik a kapele...
Myšlienkové pochody niektorých dôležitých osôb v hierarchii hudobných vydavateľstiev niekedy, zdá sa, postrádajú logiku. Obzvlášť v tejto činnosti donedávna vynikal label Peaceville...
Taliani sa väčším počtom zaujímavých doom metalových kapiel nemôžu príliš chváliť. Občas na chvíľu prerazí do širšieho povedomia v rámci atmosférických štýlov kvalitnejšia „béčková“ skupina typu LACUNA COIL...
Všestranne nadaný človek, tento Henry Rollins. Príležitostný herec, už vyše dvadsať rokov aktívne pôsobiaci textár, spevák, frontman zaniknutej buričskej legendy BLACK FLAG...
Po niečo vyše roku prerušila fínska raketa svoje potulky vesmírom a zišla priamo z obežnej dráhy na pár zastávok aj na Slovensko. Predkoncertnú radosť kazili neustále zmätky týkajúce sa nejasnosti konania celej akcie (koncert bol chvíľu oficiálne zrušený)...
Konečne. Určite ste dodnes nezabudli na živelné vystúpenie, ktoré kedysi vtedy mladí PEARL JAM predviedli pre akustickú live reláciu MTV Unplugged. Po množstve rôznych koncertných albumov a po poslednom turné aj rane pod pás všetkým zberateľom (ale aj pirátom dlhoročne tlačiacim bootlegy pochybnej zvukovej kvality) v podobe vydania oficiálneho záznamu z každého odohraného koncertu tu je konečne vydanie kompenzujúce absenciu dodnes oficiálne nevydaného unplugged vystúpenia.
Zase jeden prípad kapely tvoriacej s istými výhradami pestrú a zaujímavú muziku. Ameriku samozrejme okrem žánrov majúcich tam dlhoročnú tradíciu, ako HC...
Hele, Blake Judd ještě žije. Enfant terrible (ale současně i schopný skladatel) US blacku je (znovu) zpět a tentokráte doručuje tradičněji pojatou kolekci. Šlape mu to dobře, tělo už má sice životem zhuntované, mysl však zůstává stále čerstvá.
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.