OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Když už jste lidi tady, nevíte kde si můžu koupit speciální edici In waves ? Sice to neni jejich nejlepší album, ale za to kolik jsme strávil času nad ostatníma albama, si ode mě minimálně tohle zaslouží.
7,5 - 8
Ja neviem povedať, či je pre mňa ich nový album sklamanie alebo potešenie.. aj mne chýba ten progresívny feeling zo Shogun, ale si myslím, že aspoň na tomto albume našli fakt svoju tvár.. ja som stále na Shogun počul veľmi silné prvky zo starej trash scény, a na tomto albume zase niektoré pesničky, hlavne tie s pop motívmy Bullet For My Valentine, aj keď Trivium sú v tejto dobe oveľa lepší ako oni.. v podstate so žiadnou pesničkou nemám problém, len možno Build To Far a hlavne A Grey So Dark mi síce prídu ako v pohode pesničky, len mi nepasujú na tento album a k tejto kapele.. inakšie najlepšie sú asi In Waves, Dusk Dismantled, kde sú prvky death/black metalu, Black, A Skyline's Severance, Ensnare The Sun, Caustic Are The Ties That Bind, Forsake Not The Dream, Chaos Reigns, Shattering The Skies Above a ešte cover Sepultury Slave New World.. inakšie ma potešili aj občasný kvalitný growling
Pre mňa takisto sklamanie, Shogun vo mne vyvolal na istý čas pomaly závislosť na tejto skupine :) In Waves bohužiaľ nedosahuje kvalít predchádzajúcich troch placiek ktoré považujem za ich najlepšie a občas mám pocit že aj Ember to Inferno bolo lepšie ako toto. Z Ascendancy (a áno, JE to masterpiece) si IW niečo berie, ale určite ho neprekonáva, nápadovo naň absolútne nestačí a už vôbec nestačí ani na prepracovaný a epický Shogun :/ Ako písal Zdendo, STSA bola skladba je Trivium naznačili že sa vracajú ku koreňom, ja by som ich o to neprosil, keď to cítia tak ako v súčasnosti je to ich vec, ale tešil som sa že po tu recenzovanej fošni prídu s ešte niečím podobným, ak nie lepším, ale oni urobili zbabelý krok vzad :(
Z části musim souhlasit, je škoda že se Trivium odvrátili od epična jako na Shogunu, který jim vyloženě sedlo.A vydali se spíš cestou složit songy, který můžou se vším všudy zahrát na živo. Ale přesto je tam cítit progres oproti Ascendancy (Trivium nestojí na místě a každé jejich album je jiné) ,právě ty "akustické" pasáže, mini skladba tak trochu ve stylu Kaiowas od Sepultury,a je tam cítit i duch Shoguna (hlavně ve střední části CATTTB). Hodně zajímavá je skladba FNTD,která mi stylem lehce připomína Heafyho oblíbené A Day To Remember. Nevim mam za sebou jeden poslech a jako nějak průser bych to neviděl,samozřejmě nedosahuje Shoguna, ale možná porazí Ascenadcy.
Viacmenej súhlas, bol to nesmierny krok dozadu voči Shogunovi. Očividne sa chalani v kapele nechali ovplyvniť zarytými fanúšikmi ktorý furt splietajú niečo o Ascendancy a spojeniu masterpiece ktorý mne vonkoncom nejde dokopy. Prišlo mi, že chalani sa konečne na Shogunovi našli a vložili do hudby dávku svojej invencie a sviežych nápadov s originálnymi textami. Mne ten mytologický nádych a istá tématika vyhovovala. Možno nabudúce, však su ešte mladí.
In Waves
Trivium vydali album, ktorý je síce po stránke techniky a celkového soundu velľmi kvalitný, ale čo mi na tomto cd chýba sú tie bohaté texty zo Shogunu a nielen to. Osobne nemám rád texty o mýtických postavách, ale tam sa to dalo prežiť.
Co je dôležité na In Waves ide o to, aspoň podla mna ide o "stripped down" produkciu, čize "oholenie" o zbytočné vrstvy navyše, aké sme počuli na Shogun. Jednoduché striedanie sloha refrén a do toho jeden prechod pred posledným refrénom. K tomu sa pridávajú veľmi jednoduché sola, na zahranie určite nie, ale ked si to človek porovnáva oproti predošlému cd, kvalita išla stranou a my sme dostali vlastne niečo ako Ascendancy 2.
Vzhľadom nato, že pesničiek je veľa, tracklist je až neúmerne dlhý, nájdeme tu približne tri druhy songov. Prvú skupinu tvoria songy, ktoré sa môžu zaradiť do zlatého fondu kapely, ako napr. "Caustic are the Ties That Bind" (vynikajúci melodický spev, ktorý pôsobí ako keď sa more ukľudní po búrke), "Forsake not the Dream", "Of All These Yesterdays" (veľmi zauímavá melodická záležitosť). Najlepšou skladbou na albume je zrejme FNTD, ktorá pripomína na začiatku aspoň mne švédsku death metalovú scénu (rifovaním a tvorením ústrednej melódie).
Druhú skupinu tvoria piesne, ktoré sú dobré, ale predsa im niečo chýba, či už po textovej alebo po hudobnej stránke, ako napr. "Inception of the End", "Dusk Dismanted" (tieto dve majú v sebe motívy klasickej hudby typu "Beethoven", ked sa človek pozorne započúva, nájde ich tam), "Watch the World Burn" (druhá Anthem We Are the Fire ?), "Black", "Built to Fall", "A Grey So Dark", a možno ešte titulná "In Waves", ktorá má ale veľmi slabučký text.
A nakoniec, posledná skupina, v poradí tretia, tam by som zaradil songy, ktoré sú najslabšie, apsoň podľa mňa poslucháčovi nedajú nič, čo by už predtým nepočul, typom by som ich zaradil ku spojeniu "jedným uchom dnu a druhým von", "A Skyline´s Sevenrance", "Drowning in Slow Motion", "Chaos Reigns".
"Shattering the Skies Above" už pred rokom naznačila, že kapela sa bude uberať smerom jednoduchého striedania drsného a melodického vokálu.
Nenájde sa na svete hádam kapela, ktorá by pred vydaním svojho nového počinu nevyhlasovala do sveta, že nahrala svoj najlepší album. V tomto prípade sa s kapelou bohužiaľ nezhodnem.
Trivium, aspoň pre mňa pôsobili, že sa našli na predošlom fantastickom albume Shogun, teraz na mňa pôsobia úplne opačným dojmom.
In Waves je skvele nahrané cd s naozaj chytľavými songami, bohužiaľ kapela až príliš vsadila na Ascendancy a na zmes chytľavého, radio-friendly metalcoru a tým u mňa jednoznačne stratili.
Hodnotenie : 6.5/10
TAk tady je premiéra nového "klipu" Trivium,je to dost chytlavý,
http://www.craveonline.com/music/articles/171805-exclusive-premiere-trivium-qbuilt-to-fallq-video
nic moc, doufal sem, že se po Shogunovi nevrátí k Ascendancy stylu a lup, je to tady nejspíš..
Zatiaľ sa mi ten singel nepáči
Novej song Trivium
http://www.youtube.com/watch?v=oHJ_d5XWeJw&feature=player_embedded
Jo a kdyby to někod náhodou neveděl,celá skupina používá Twitter,ale nejaktivnější je právě Matt a pak Paolo(ostatní si ho založili teprve nedávno a asi hlavně proto aby to vypadalo).Takže ho doporučuju sledovat
http://twitter.com/matthewkheafy
http://www.twitter.com/triviumpaolo
Ascendancy ma dosiaľ nijako nechytilo, vlastne k Shogunu som sa vrátil veľmi krivoľako po tych 2 rokoch cez youtube, kde Matt dával nejaké lekcie ako zahrať pár riffov, a ako to tak býva vybral tie najchytľavejšie a ja reku, wtf kde som mal sluch a súdnosť :D Ale šak aj časy sa zmenili aj vkus =)
A keďže som aj milovník japonskej kultúry tak mi Shogun proste sadol ako riť na šerbel, i keď témy sa dotýka len okrajovo.
Ale Ascendancy je tiež určite za viac ako 6 bodov, minimálne 10 :)
Tiež odpúšťam Bilbovi :D Shogun je fakt lahôdka aj po dvoch rokoch a titulný song určite vrchol ich tvorby. Najnovšia skladba Shattering the skies above je bohužiaľ lacný návrat ku 'koreňom' z čias Ascendancy, na čo je ešte akosi priskoro. Dúfam že nový album pôjde v šľapajách Shogunu a dúfam že zároveň chalani nesklamú :)
Je škoda že se s novym albem opozdili oproti původnímu plánu že vyjde začátkem příštího roku,hold budu věřit Mattovi a Paolovi kteří říkali že to vyjde začátkem léta.
Prijmem tvoje ospravedlnenie aj po dvoch rokoch.;-)
Ach keď si čítam aké bludy som písal :D Hanba mi.
Musim povedať, že Shogun je skvelý album, chlapcom som prišiel akosi na chuť, a hlavne záverečný epický song je proste epic =) Vybrnkávačka s Kirisuke Gomen ako bolo nižšie spomínané je jasným zámerom. Nech to chalanom hrá nadalej takto dobre, som zvedavý na dalsi zasek.
Tak Burn My Eyes je prínosný, bezpochyby čo sa týka moderného metalu;
A jasne že má Ascendancy zvuk famózny, veď ho robil Andy Sneap :-) Celkovo ho hodnotím ako najlepší album Trivia. Shogun hneď za ním.
A Dying In Your Arms je náhodou príjemná rádiovka, možno trochu vypočítavá, ale čo by som dal za to keby sa hral v rádiách takýto "pop" :-) Inak ma ten album baví úplne celý, až na poslednú "Declaration", ktorá okrem jednej peknej pasáže mi tu pripadá navyše. Klipy neriešim, tie ma popravde ani nezaujímajú, teda určite nie také kde si kapela postaví aparáturu a hraje na nástroje, to si radšej pozriem nejaké živáky z youtube
"Burn My Eyes" je podla mna album, ktory bol nesmierne prinosny pre zaner ako taky a navyse je ta muzika nesmierne pocuvatelna aj teraz. Aj co sa zvuku tyka.
No a pri "Asendancy" su to napr. skladby hned titulna, okrem uvodu nudna klipovka "A Gunshot..." alebo strasne vypocitatelna "Dying In Your Arms" (hlavne ta zaverecna pasaz, "posunme to o tonik vyssie" dost kazi skladbu ako celok a zraza ju do popu). Vlastne ani "Pull Strings..." ma nejako za srdce nechyta. Urcite je to nadpriemerny album, ale niektore veci mi tam prijdu az moc na silu. Necitit z toho tu uprimnost, mozno sa to na novsich albumoch zmenilo, pocul som len prve dva. Ale zvuk to ma famozny, tomu nevytykam nic :)
No neviem, mne príde Burn My Eyes tak trochu preceňovaný, nájdu sa tam určite aj skladby ktoré nemusím.
A v ktorých pesničkách na Ascendancy Trivium tápajú? Mňa by to zaujímalo :-)
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.
Vložit diskusní příspěvek