7metalheart
10 / 10
Mimoriadne vyspelé a ohromne charizmatické album. Úvod v podobe skladby Ginnungagap je strhujúci a tvrdými riffmy obalený symfonický metal s chytlavými melódiami. Geniálna skladba. Po nej prichádza uvolnenie a moje oblúbené operné spevy v ženskom prevedení sprevádzané akustickou gitarou, ktorá dostáva priestor aj v iných piesňach. Záver skladby obstará precízne gitarové sólo. V skladbe Asgard to do vás od začiatku napália výrazné gitarové riffy poháňané rytmickými bicími, ktoré sú mimochodom skvele nazvučené a do toho operné speváčky s naprosto precíznym výkonom. Záver skladby zase patrí tentokrát tiahlejšiemu rockovému sólu. Pod číslom päť sa ukrýva velmi zaujímavá vec, ktorej atmosférický úvod vás prenesie kamsi do staroveku, ale pozor vzápätí sa zakusnú ostré riffy a zbytok skladby je hodne dynamický, poprepletaný všetkým možným. Pekný súboj operných speváčiek s chaotickou hudbou. Sedmička je pre zmenu hodená do hard rocku z 80. rokov. Taká menšia pocta kapele Scorpions a im podobným v kombinácii s opernými spevákmi a speváčkami vyznie velmi zaujímavo. Albumu dodávajú potrebnú charizmu aj husle a violončelá, ktoré dávajú pocit ako by tu hosťovala Apocalyptica. Záverečné coververzie od vyššie uvedených Scorpions a Abby len potvrdzujú profesionálny prístup. Skladby nestratili nič zo svojho pôvodu a Therion im dodali svoj rozmer a charizmu. Secret Of The Runes plne potvrdzuje skladatelskú genialitu Chrisa Johnsona.