7metalheart
8 / 10
Dimmu Borgir sú jedna z mála black metalových kapiel, ktoré vkladajú do svojej hudby dušu. Najviac sa im to podarilo v Spiritual Black Dimensions, ale aj ostatné výtvory sú povznášajúce a umelecky veľmi hodnotné. S týmto albumom však Dimmu Borgir vytiahli aj iné tromfy. Predovšetkým surový a agresívny zvuk veľakrát uberá na kráse, ale na druhú stranu si poslucháč omnoho viac vychutná tie melodické pasáže na albume. Či už sa jedná o nádherne klenuté symfonické medzihry, alebo krásne gitarové sóla. Atmosférou doslova nabité album. Tá je prítomná rovnako na DVD World Misantrophy, ktoré prezentuje aktuálnu formu kapely. Občas sú tu zbytočne používané black metalové klišé (rytmus, bicie) čo trochu uberá na celkovom dojme. Ale neboli by to DIMMU BORGIR keby aj teraz neprišli s výbornými skladbami. Skladbám ako napr. Absolute Sole Right, či Indocrination som príliš na chuť neprišiel, zato sú tu výborné veci typu Kings Of The Carnival Creation, ktorá sa dá považovať za vrchol albumu, či titulná skladba. Ale aj Hybrid Stigmata, či Sympozium majú v sebe strhujúce pasáže, priam vražedné tempo a technická súhra gitár, kláves a symfonického orchestru je priam ukážková. Akurát škoda, že to nie je využité častejšie. Klávesák má ohromný potenciál a veľakrát vie navodiť tu správnu mrazivú atmosféru. Veľkým prínosom je aj spievajúci basák Vortex (hlavne v Burn In Hell). Je to silný a kvalitný materiál, ale sú tam ešte rezervy.