pidziyoto
7,5 / 10
Su kapely, ktore definuje vyrazna osobnost, vyrazny hlas a vyrazny prejav. U Nightwish Tarja Turunen, u Within Temptation Sharon den Adel, u Epicy Simone Simmons, u Iron Maiden Bruce Dickinson a u The Gathering Anneke van Giersbergen.
Oznamenie o ukonceni spoluprace Anneke s kapelou opravnene vyvolalo otazky o novej spevacke a jej kvalitach. Ak neratame uplne prve pociny The Gathering, tak mozme povedat ze tvarou a trademarkom The Gathering bola prave Anneke. Isteze, bez kvalitnych muzikantov Ruttenovcov, Boeijena a M. Kooijman by to neslo. Ale ani kvalitna kapela nie vzdy staci presvedcit fanusikovsku zakladnu ak ten hlavny element pokrivkava.
To je bohuzial pripad i The West Pole. Silje Wergeland rozhodne spievat vie ale jej prejav je utiahnuty, miestami by sa dalo povedat ze az bojazlivy a nevyrazny. Ako by na novej spevacke lezala obrovska zodpovednost a premotivovanost nesklamat. Mozno preto mal recenzent V-dur pocit, ze pocuva nie zrovna vydarenu kopiu Anneke. Ciel bol jasny, stavka na istotu, vo vytvoreni pocitu, frazovania a celkovej atmosfery. A pritom tato kapela mohla zacat po svojom, novo, inak, tak ako sa jej to u neraz podarilo. Tak ako sa to dari na Disclosure.
West Pole nie je zly album a najdeme v nom dobre skladby. Posobi vsak ako o cosi chudobnejsi surodenec Home. To co stoji za zmienku najdeme v skladbach The West Pole, No Bird Call, Capital Of Nowhere, No One Spoke a A Constant Run. To su skladby, ktore maju co povedat. Zvysnych pat piesni znie trochu vatovo a nevyvazene.
Nie je to prepadak, nehovoril by som ani o priemere ale k vysinam typu Souvenirs, Home to ma pekny kus cesty.