7metalheart
8 / 10
Tak po styroch sustredenych pocutiach mozem objektivne hodnotit a tentokrat padnu i kriticke slova. Uvod albumu je ako uz to byva dobrym zvykom velmi slusny. Po posobivom intre nasleduje uvodna a pre mna aj najlepsia skladba albumu Sea Of Fate. Po tejto strhujucej hitovke sa v nasledujucej skladbe z tempa nezlavi sloha opat velmi dobra ale celkovy dojem trochu kazi nenapadity refren. Naopak skladbu On The Way To Ainor zenie vpred famozny refren. Reign Of Terror tazi zo svojej ponurej atmosfery ale tiez si myslim ze mohla byt spracovana lepsie. V skladbe Danza di fuoco e ghiaccio sa poniekolky krat oprasia klasicke a folkove motivy, ale skladba ako taka prilis nenadchne a povazujem ju za zbytocne dlhu. V minulosti kapela robila omnoho lepsie skladby tohto charakteru. Toto tvrdenie dvojnasobne plati o zaverecnej The Frozen Tears Of Angels, ktora po peknom intre spada do priemeru a Rhapsody na ploche desiatich minut predkladaju svoju bezradnost a v lepsich momentoch osvedcenu rutinu (solovanie pana Turilliho je jedine pozitivum). A tak jedina skladba, ktora dycha na chrbat uvodnej je Raging Starfire, ktora jasne pripomenie najlepsie obdobie kapely. Naopak za najslabsiu vec povazujem bezduchu baladu Lost In Cold Dreams, kde sa velmi jasne prejavuje ista krcovitost v skladani. Je to skoda pretoze si myslim ze Rhapsody Of Fire maju urcite naviac. Minule Triumph Or Agony povazujem za jednoznacne lepsie, aj ked treba jednym dychom dodat, ze Rhapsody uz proste nie su tou kapelou, ktora svojim drajvom a bombastickou produkciou rucala hradby. Napriek tomu hodnotim pomerne vysoko hlavne za technicku dokonalost.