Meresz
9 / 10
Paradise Lost zakončili svoje úspešné deväťdesiate roky svojim najkontroverznejším počinom "Host". Pre mňa ide ale práveže o najobľúbenejší album týchto chlapcov z Halifaxu. Vkusný modrý obal, elektronika všade kde sa pozriete, experimenty s gitarovými krabičkami a efektami (poriadného "hutného" riffu ako za starých čias sa tu ani náhodou nedočkáte), sem-tam orchestrálne slučky, výborne spievajúceho Nicka Holmesa je radosť počúvať a najmä samé skvelé skladby - moje najväčše srdcovky sú Nothing Sacred, nádherná baladička It's Too Late a Year of the Summer. Zvyšok je až na jednu priemernejšiu skladbu (Harbour) nesmierne vyrovnaný. Ovplyvnenie Depeche Mode a výrazné ubratie razantnejších gitár, ktoré ešte miestami bolo počuť na "One Second" tu absolútne nevadí - na celom albume sa dočkáme len jediného (ale o to viac vydareného) gitarového sóla a to v poslednej skladbe Host. Paradise Lost vtedy zariskovali naozaj odvážnym albumom, ktorý veľa ľudí bohužiaľ nepobralo (snáď až s odstupom času), ale ja som z neho nadšený. Fantastické zakončenie najlepšej éry kapely.