fathertime
7 / 10
Hm, tak ja osobne som velmi rad, ze jednu z mojich oblubenych kapiel mam teraz v dvoch vydaniach :-) Podme si to teda porovnat:
FREQUENCY UNKNOWN - pred vydanim som mal 2 otazky: ci to bude este vacsia sracka ako Dedicated to Chaos + ci to moze byt este horsie ako Tateova posledna solovka - odpovede su sice 2x nie, ale na nejaky extra plesot to tiez nie je.
Tateov hlas znie dost neprijemne, ton udrzi tazsie ako osemdesiatnik moc, ale aj tak z toho citit uprimnost a snahu o hudobne vyjadrenie. Niektore tracky su fakt dost dobre (Cold, Life Without You, Weight of the World), niektore zase totalny odpad (Dare, Slave). Taky lepsi Q2K.
A tie znovu nahrane skladby, to je cista tragedia. Ani som nevedel, ze Silent Lucidity sa da zaspievat az tak falosne.
7/10
QUEENSRYCHE - 35 minut zalostne malo, novy spevak ale toho Tatea dava vcelku dobre. Niektori fans toto album vynasaju do nebies, ale ja by som bol trosku zdrzanlivejsi. Oproti sragoram ako American Soldier je to samozrejme vyborna muzika, ale jej nepovodnost a nevydarena snaha kopirovat 25 rokov staru produkciu mojmu nosu prilis nevonaju.
7/10
Suma sumarum, ani v jednom tabore ziadna velka vyhra, odporucam vybrat si vydarene skladby z oboch albumov na jeden disk a nazvat ho Q13. :-). U mna ale vitazi Tate, mam toho chlapa proste rad, aj ked je to kokot. :-)))