pidziyoto
9 / 10
Nahravat v tak pokrocilom veku, v akom sa nachadzaju Iron Maiden tak kompozicne a epicke albumy si zaluzi uctu a klobuk dole. Nahrat dvojalbum, ktory bude dobre zniet a pri kotorm sa posluchac nebude nudit nie je ziadna sranda. Myslim ze iron Maiden sa to v miere vrchovatej podarilo.
Ak by bolo mozne The Book of Souls v ramic dikografie zrovnat, tak mozno prave s A Matter of Life and Death. Snad kvoli podobnemu pristupu a vyraznej snahe o progres. Tento posledny pocin ma vsak este jednu devizu a tou je
snaha o buranie zauzivanych postupov, ktore tu samozrejme najdeme tiez. Ale hlavne snahu o istu az artrockovost.
Book of Souls skutocne nie je mozne povazovat len za priemerny album a typicky heavy metal. Harris a spol. skutocne nakukuju, miestami uspesnejsie, miestami mozno nie i do inych neprebadanych vod.
Je neuveritelne ako to Dickinsonovi este stale spieva a kolko skvelych napadov maju v talone pani gitaristi. Album drzi pokope ako celok a aj ked sa najdu slabsie miesta, nahrat takyto album po tolkych rokoch na scene, kde kazdy od vas ocakava len to najlepsie nie je jednoduche.
Zlatym klincom je zaverecna skladba, kde je povedane v notach snad vsetko.
The Book of Souls ma vsetko co ma album od Iron Maiden mat. Ma svoj typicky rukopis, dobre znie, nenudi a otvara dvere, ktore ponukaju nove moznosti.
Ak by bol toto ich posledny pocin, tak si myslim, ze slo o viac nez len dostojnu rozlucku. Ale ktovie, mozno sa este na priklade Judas Priest dockame nejakej tej albumovej radosti.