Meresz
9 / 10
Pokiaľ "Believe in Nothing" znamenal pre kapelu oddychový čas, tak "Symbol of Life" bol hlbokým nadýchnutím na ďalší skvelý záznam do diskografie. Pod novou firmou, s načerpanými silami vydali Paradise Lost skvelý album, ktorý na rozpačitú predošlú nahrávku dáva zabudnúť a je opäť naplnený samými skvelými skladbami. Album je zároveň aj trocha veselší ako predchodca, piesne sú veľmi chytľavé, hitové, zároveň aj tvrdšie ako minule; dominuje skvele spievajúci Nick Holmes ktorý sa vrátil ku "hetfieldovčine" ktorá mojim ušiam veľmi lahodí, v skladbách Mystify a No Celebration zaznejú staré dobré melódie z Mackintoshovho nástroja, ktoré v minulých albumoch neboli vôbec alebo len veľmi poskromne. Vlastne je pre mňa ťažké vypichnúť najobľúbenejšie skladby keďže je tu ich ako nasraných, či už jemne Rammsteinom ovplyvnené Isolate a Perfect Mask, fantastická hitovica Erased, čo je v podstate diskotéková vec, ale v tom dobrom slova zmysle, riadne naštvané Primal a Two Worlds, naliehavá Pray Nightfall, posmutnelé Mystify a No Celebration, veselšia Self-Obsessed a veľmi pekná titulka Symbol of Life s vkusnými orchestrálnymi aranžnánmi. Vlastne jediná pesnička ktorá mi kazí dojem z albumu je posledná Channel for the Pain, čo je trochu zbytočný a kŕčovitý nášup na koniec. Veľmi sa mi páči aj grafika bookletu, kde sú texty piesní spracované do tvaru pluska (alebo kríža :) Suma sumárum, "Symbol of Life" je vynikajúce dielo ktoré smelo radím medzi najlepšie počiny tejto anglickej stálice.