7metalheart
8,5 / 10
Stratovarius majú všetky albumy veľmi podobné a Elements 1 nie je výnimkou. A zároveň sú všetky ukrutne dlhé a Elements 1 znova nie je výnimkou. Zároveň sú však skvele prepracované, majú výborný zvuk a nájde sa na nich zopár hitových skladieb. Toto všetko Elements 1 spĺňa, ale rovnako ako ostatné sa nevymanilo zo šablóny, podľa ktorej sú spravené všetky albumy. Už úvodná Eaglehart pripomenie Hunting High And Low akurát má lepšiu produkciu. Soul Of A Vagabond znie jak Metallica so symfonickým orchestrom, je pompézna, ale hlbšiu myšlienku nemá, je to celé skôr na efekt. Najsilnejšie veci sú jednoznačne Find Your Own Voice a Learning To Fly. Čo okamžite udrie do uší je silný drajv, ktorý skladbám dodáva naprosto premakaný a precízny bicman Jorg Michael. Tak jak nadrtil tieto dve pecky plus inštrumentálku Stratofortress, to sa hneď tak nepočuje. Ale skladby majú aj výbornú melódiu a Tolkki tu tiež odvádza skvelú prácu. Jediným mínus tak je Timo Kotipelto, ktorý tu spieva šialene vysoko, takže to miestami trhá uši. Výborná je aj balada Pappilon, ktorá má takú zvláštnu smutnú atmosféru. Vôbec celé album sa mi zdá také deprimujúce. Je to asi tým, že Stratovarius vedia navodiť vskutku neobyčajnú atmosféru. Za zmienku stojí aj monumentálna Elements, kde zbory a orchester naberá na sile a skladba je plná zvratov a rôznych nálad. Na záver asi toľko, že Stratovarius opäť ničím neprekvapili, ponúkli však album, ktoré je technicky, inštrumentálne a produkčne na veľmi vysokej úrovni, zároveň sa však nedokázalo zbaviť určitých klišé a zabehaných postupov, ktoré ho sprevádzajú od začiatku až do konca. Chcelo by to natočiť niečo menej typické.