pidziyoto
8 / 10
Parafrazujuc znamu rozpravku..odvolavam co som odvolal. Su albumy na ktore mozno clovek musi casom dozriet alebo ho trafit v tej spravnej nalade. To sa mi stalo s Cadom, ktory som povazoval ze taky prijemny punkrock hospodskeho typu s velmi precenovanym vyznamom.
Hodnotenie redaktorov metalopolisu a vysoka priecka tohto zoskupenia ma vsak nenechalo chladnym a tak som sa na tento album pozrel lepsie s ovela sustredenejsim posluchom.
Album zacina pomerne posobivym gulometnym antre bicich po ktorych nastupuje skutocna zverina. Prejav Pistu Vandala pripomina trafeneho a rozureneho bujaka. Velmi vyraznou a doelzitou strankou je textova cast, ktora je miestami celkom vtipna. Snaha o originalitu sa nemina ucinku a som rad ze nedochadza ku vseobecne klisoidnym versom a rymom.
Civilny prejav, textova surovost, nesputana zivelnost, skutocne slusny zvuk. Ano, uz asi chapem, cim si tento album ziskal take sympatie. Tou najvacsou pridanou hodnotou je zrejme fakt ze sa jedna o domaceho interpreta a mozno preto je i ten pocit hrdosti na mieste.
Ano, priznavam, po niekolkonasobnom pocivani za posledne dni si tento album zasluzi sympatickych 8 bodov. Je to drsne, je to chytlave aj ked som si to nechcel priznat, ako tu niekto spominal, ma to tah na branku a keby sa sem tam suplo nejake solo bol by efekt mozno este umocnenejsi.
Ano, ma to cosi do seba.