Kapelu MIDNIGHT SCREAM som prvýkrát videla naživo minulý rok v novembri, kedy vystupovali ako jedna z predkapiel KREATOR. Ich vystúpenie vo mne zanechalo veľmi silný dojem a to aj napriek tomu, že som vtedy nepoznala ani jednu skladbu. Medzitým som doslova prepadla ich albumu „My Girlfriend Death“, ktorý spolu s predchádzajúcou nahrávkou „Midnight Scream“ takmer nevyberám z prehrávača. Keď som sa dozvedela o zvolenskom koncerte, nič mi nemohlo zabrániť v ceste. A moja radosť vzrástla o to viac, keď som si predstavila, aké skvelé koncerty čo sa týka ľudí aj atmosféry prebiehajú na Strednom Slovensku.

Po menšom blúdení v areáli intrákov sme našli zvonku síce nenápadný, ale zvnútra o to útulnejší World klub. Už niekoľkokrát sa mi osvedčilo prísť na miesto činu o niečo skôr, takže som si aj teraz nerušene vychutnávala prípravy na večer a zvukovú skúšku. Počas nej odohrali Midnighti novú skladbu „Astray“, „When The Blind Man Cries“ a cover „Grinder“. Ten mi zostal asi najviac v pamäti z ich predchádzajúceho koncertu, kde ho hrali ako poslednú skladbu. Tu som ho v rámci soundchecku počula hneď trikrát za sebou vďaka tomu, že chalani si tento koncert chceli nahrávať. Jednoducho, „Grinder“ rules!
Krátko po siedmej prišli EPG-čkári, menovite Dano, Pablo a Martin s nedočkavým Amokom na čele. Do Zvolena som totiž doniesla nový HELLOWEEN, ktorý sa podarilo získať Ferjovi z EPG od šéfa brazílskeho fanklubu. Ten ho len tak mimochodom dostal od Weikiho. Všetci sme sa zhrčili okolo auta a vypočuli si prvé tri skladby – „Just A Little Sign“, „Open Your Life“ a „The Tune“.

Ani som si nestačila všimnúť, že čas tak rýchlo pokročil. Pár minút po pol deviatej MIDNIGHT SCREAM odpálili koncert a to hneď zbrusu novými skladbami „New Age Preacher“ a už spomínanou „Astray“. Niesli sa v power/thrashovom duchu a ľudia sa na ne celkom dobre chytali, aj keď čiastočne ešte udržiavali odstup od pódia. Mirova výzva pre fanúšikov a „Land Of The Shadows“ z prvej dosky sa však vzápätí postarali o poriadny kotol pod pódiom. Zvuk sa mi zdal byť v pohode, najmä v porovnaní so zvukovou skúškou, Midnighti však úplne spokojní neboli, ale to je vec názoru. Kapela už dlho maká na novom materiály a je vidno, že je s ním dokonale zžitá. Ponúkli nám ešte skladbu „With The Devil Inside“ a inštrumentálku „The Devil’s Breath“, ktorá vystriedala „Black Storm“ z čias, keď v zostave ešte pôsobil klávesák. Z nových skladieb (a nielen z tých) mi naskakovali zimomriavky. Oproti „My Girlfriend Death“ sa viac prikláňajú k melodickému thrashu, ale viac prezrádzať nebudem, veď leto je tu čo nevidieť. Nový album však bude skvelý, o tom v prípade MIDNIGHT SCREAM niet pochýb.
Midnighti majú v zásobe veľa dobrých cover verzií napr. „The Dark Saga“, ktorú Ivan za Mirovej asistencie v refréne odspieval v životnej forme a s takým nasadením, že miestami som v jeho hlase zacítila záblesky a lá Matthew Barlow. „The Dark Saga“ sa krásne prehupla do „For Whom The Bell Tolls“. Potom nasledoval prierez druhým albumom, takže „My Girlfriend Death“, „When The Blind Man Cries“, „Better Bells“ a v neposlednom rade progresívne thrashová „Holy Celebration“. Je to zážitok počuť tieto skladby live, pretože na doske sú sprevádzané klávesmi a naživo s dvomi gitarami získavajú oveľa tvrdší, a samozrejme gitarovejší sound. Midnighti majú tieto skladby v krvi, vždy ich okorenia o nové vyhrávky a stávajú sa tak stelesnením dokonalosti. K rozprúdeniu už aj tak vynikajúcej zábavy prispel kultový „Grinder“ a „Black Wind, Fire And Steel“. MANOWAR naozaj nemusím, ale MIDNIGHT SCREAM ho hrajú neodolateľne. Basgitarové intro, ktoré pretne Ivanov vokál, potom sa pridá Reno za bicími a gitaristi Pavel s Maťom a už to šlape! Prvú časť ukončuje rovnomenná skladba s geniálnym popevkom „MIDNIGHT SCREAM forever!“

Počas asi polhodinovej prestávky sa dozvedám kopec noviniek z diania v EPG. Amok sa rozhodne pustiť nový HELLOWEEN, ale pochybujem, že ľudia si to nejako zvlášť všimli. Skôr si myslím, že registrovali, že hrá HELLOWEEN, ale v tom ruchu si neuvedomovali, že sú to nové veci.
Midnighti začali druhú časť koncertu s mojou obľúbenou „Kill Me I’ll Be Alive, ľudia sa však akosi pomalšie odlepovali od stolov s pivným mokom. Že by ich natoľko zmorila tá prvá časť? Je pravda, že aj ja som cítila miernu stratu kontinuity, ale to sa hneď napravilo novinkou „Powerdose“. Vystúpenie ďalej pokračovalo v znamení „For Whom The Bell Tolls“ a Grinder-a. Trochu zádumčivosti a temnoty so sebou priniesla „If I Die Tomorrow“. V publiku sa už po niekoľkýkrát ozvalo Helloween, Helloween..., na čo Pavel zahral útržok „Future World“. Na rozdiel od MIDNIGHT SCREAM, DEFINITION (Mirova druhá kapela) hrávali Helloweeny bežne. Muselo to byť veľmi spontánne rozhodnutie, ale ten „Future World“ nakoniec naozaj odznel a to bez predošlého naskúšania! MIDNIGHT SCREAM sa nezapreli a cover zahrali s originalitou sebe vlastnou. To, čo „stváral“ Pavel na gitare, bolo jednoducho úžasné a nezabudnuteľné. Na pódium vyskočil Amok, aby rozpútal povzbudzujúcu show spojenú s predstavovaním muzikantov.. Mňa sa začala zmocňovať nervozita, či stihnem autobus domov. Za priaznivejších okolností by som prijala, aby Midnighti hrali až do rána... Po „Holy Celebration“ si fanúšikovia vykričali ešte jeden prídavok. Narýchlo som sa rozlúčila s kamarátmi a musela som bežať. V autobuse na mňa doľahla zvláštna nostalgia. Na jednej strane eufória z koncertu, na strane druhej strašná ľútosť, že som musela odísť v takom zmätku.
Po príchode domov mi znel refrén „When The Blind Man Cries“ ešte dlho v hlave...