Termín košického koncertu kronikárov 1. svetovej vojny z ukrajinského Ľviva sa počas asi dvoch rokov prekladal „na niekedy inokedy“ asi trikrát, z dôvodov mimoriadne neradostných, správy o tom, čo sa na Ukrajine deje od 22. februára 2022, prípadne už od roku 2014 (od roku 1654?), sa iste dostali ku každému. (Myslím správy, fakty, nie niečo, čo preložené z azbukvice kadejaký odkundes napríklad vybľakuje z auta.) Tamojší umelci z krajiny niekedy vycestovať nemôžu, tak sme už nejaké UA kapely oželieť museli, inokedy sa zase „otvorí okno“ a tak 1914, podobne ako prednedávnom SPACE OF VARIATIONS, konečne prísť mohli.

Dlho sa nevedelo, kto bude Ukrajincom predskakovať, hádam dva týždne pred koncertom bolo dané na známosť, že túto česť budú mať ružombersko-popradskí BERSTUK. Ich jediný materiál, album z roku 2022, som si ako „metalový akademik“ :-D vypočul skraja minulého roka. Na Slovensku máme niekoľko prinajmenšom solídnych blackmetalových spolkov a povedzme takí AEON WINDS by boli ozdobou čiernej scény hocikde. (Tých skupín je niekoľko, nie zástupy. Prevažujú také „iste to mysleli dobre...“.) Prišiel som niekoľko minút po začiatku, ešte na schodoch, kedy som kapelu nevidel, len počul, som mal pocit, že tam kráka nejaká mladá čarodejnica. Ale nie, vizuálna kontrola ukázala päťčlenné koncertné zloženie, dve gitary, basa, bubeník a vokalista. Z predvedeného som mal pocit, že BERSTUK možno teraz niekedy začali hrať koncerty a ešte majú pred sebou kusisko práce na zohrávaní. Jedna poznámka: keď kapela na pódiu niečo zmrví, čo sa môže stať každému, nemala by to obšírne komentovať a rozmazávať ani v prípade, že sa to nedá uhrať štýlom „tak to malo byť“. Hudobne nie veľmi rýchly melodický a na dnešné časy už retro black metal v slovenčine, viacerí sme sa zhodli, že trochu pripomína TROLLECH a podobné kapely.

Po príchode do Colla som si povedal „no, tu je zase dva a pol chlapa, dosť veľký trapas na takú kvalitnú a rozhodne nie neznámu bandu ako 1914.“ Praktik vie, že na to, aby v Košiciach prišiel na extrémnu záležitosť vo štvrtok trojciferný počet ľudí, musí to byť skrátka „naozaj veľké meno“. Dobrák si predstaví ľudí, ktorí si povedali „v piatok pôjdem na Gothoom, tam si 1914 dám s radosťou a k tomu tam budem mať ešte veľa iných peciek“. Cynik a „lyberálni faštysa!!!“ vie, koľko ľudí nepríde preto, lebo „oni ťahajú politiku do hudby, načo mi ukazujú kombináciu farieb, ktorá mi nelahodí, a vôbec, nech ukáčka, banderovci a ukrofašisti napochodujú do masových hrobov po miliónoch, aby ja som mohol lacnejšie tankovať a bude konečne pokoj...“ Tak život chodí, tak či onak za príbehmi z čias 1. svetovej vojny prišlo odhadujem osemdesiat ľudí a to na výbornú akciu s parádnou bandou na pódiu stačí. „War In“, úvod už tri roky starého štvrtého albumu „Where Fear And Weapons Meet“, a po nej zo zákopov vyskočili Dmytro Ternuščak (vokál), Armen Ohanesian (basa), Oleksa Fisjuk (gitara) a Rostyslav Potopljak (bicie). Kto mohol a neprišiel, celkom so sebou vybabral, pretože taký nárez od podlahy a od srdca, navyše atmosférický a hlavne skvele podaný nezažijete hocikedy. Košaté bojové mená aktérov tu až také podstatné nie sú, uniformy boli väčšinou tiež skôr len naznačené, ale hudba, o tej to bolo veľmi.

1914 výborne mixujú ťažký, valivý a drviaci death metal s doomovými atmosférami a blackmetalovým zúrením – rachot prvých tankov, dunenie húfnic a mažiarov, krvavé bahno zákopov, stony ranených, chrčanie umierajúcich a nad tým všetkým smrtonosný ryk kanónov a desivé svišťanie šrapnelov. Zľahka ako keby BOLT THROWER miesto prevládajúceho drvivého maršu položili väčší dôraz na melódie, pustili sa do dramatických harmónií evokujúcich neodvratnosť nemilosrdného osudu a zmaru a viac kládli dôraz na to, že vojna je predovšetkým krvavé šialenstvo, v ktorom sa umiera a ak to schytávajú len tí na bojisku, je už aj to svojho druhu zriedkavé šťastie. Divoký tvrdý metal s atmosférou zákopov, nad ktorými svitá ďalší deň a zatiaľ ťažko povedať, že či ten opar, ktorý sa blíži po bojisku, je hmla, dym požiarov alebo chlór, fosgén či yperit.

Čo skladba, to zásah, veľký úspech, ohlas a vďačná kapela. Bolo to o prvej svetovej vojne. A takisto o tom, že dostala názov Veľká vojna. Dmytro so zástavou svojej vlasti v ruke porozprával o tom, že to, čo sa deje už tretí rok u nich, takisto volajú Veľká vojna. „Nebudem dnes rozprávať po anglicky, myslím, že naše jazyky sú si dostatočne blízke na to, aby sme si rozumeli.“ Vysvetlil kadečo – nie že by to musel vysvetľovať v ten večer tým ľuďom, ktorí prišli na koncert –, ale skrátka povedal, že na fašistický útok sa nedá reagovať zložením zbraní, lebo ak to spraví Ukrajina, zomrie. Ak to zabalia tamtí, stačí sa im pobrať domov do hentej ich dystopie a sral ich pes. Poďakoval za podporu, aj za to, ako sme už vyše štyrimilónkrát naflusali do odporných kolaborantských ksichtov našich „veľkomožných“. A tyhlety politický provokace. Pokiaľ ide o hudbu, dostala ma tak trochu von do iného sveta, až škoda, že to ubehlo tak rýchlo. Čakal som, či nebude aj cover „Beat The Bastards“ od THE EXPLOITED, nebol, ako prídavok zaznela iná skladba. Vďaka, 1914, tak zase niekedy nabudúce, podľa možnosti v lepších časoch a všetci.

Foto: Arrow

Setlist: 1. FN .380 ACP#19074 2. Vimy Ridge (In Memory of Filip Konowal) 3....And a Cross Now Marks His Place 4. Corps d'autos-canons-mitrailleuses (A.C.M) 5. Mit Gott für König und Vaterland 6. A7V Mephisto 7. Arrival. The Meuse-Argonne 8. Passchenhell 9. The Hundred Days Offensive