Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Americkí nestori stoner/doom žánru poctili Košice svojou návštevou v trocha neštastný dátum finále majstrovstiev sveta v hokeji, čo ovplyvnilo aj účasť, ktorá sa dala definovať jednoduchým prívlastkom - žalostná. Nepochybujúc o víťazstve českého hokeja som si nenechal újsť jedinečnú príležitosť vidieť tak žánrovo atypickú kapelu akou BLACK PYRAMID v našich končinách je. HERMOPOLIS boli popritom vhodným komplementom koncertného priestoru, ktorý bol vyhradený tento krát v menšom klube 777, ktorý sa nachádza na poschodí tradičného Collossea.
Úvodné pochybnosti o zvuku rozptýlila inštalácia aparátov "Orange" na pódiu. Na druhej strane zamrzelo, že HERMOPOLIS začali pre publikum čítajúce snáď 20 duší hrať zhruba o 20:30, čo zmenšovalo časopriestor pre ťažiskovú kapelu večera. Hovoriť o Poliakoch ako o predkapele nie je asi celkom správne, nakoľko zahrali ekvivalentný set s veľmi energickou porciou žánrovo jasne definovaného materiálu, ktorý bol možno trocha viac smerovaný do doom oblasti. Zároveň bol obzvláštnený poriadnou porciou psychedelických prvkov aj antickou estetikou. Gitara, basgitara, bicie a vokál stačili na vytvorenie pôsobivej atmosféry v expanzívnom luxusnom zvuku. Ten bol maximálne úderný, čitateľný a podporený razantným výkonom bubeníka. Jednotlivé skladby zneli pomerne inštrumentálne, napriek tomu že som tvorbu kapely nepoznal, tak ma bez problémov strhli do svojho víru. Čas ubiehal pomerne svižným tempom a rozladil ma len zbytočne naťahovaný inštrumentálny záver, ktorý neveselo ukrajoval zo setu BLACK PYRAMID.
Tí sa dostali k nástrojom len pol hodiny pred záverečnou, čo predznamenalo podstatne skrátený set. Najnovší album od BLACK PYRAMID - "The Paths Of Time Are Vast" považujem za vrcholné dielo kapely, o to viac ma tento fakt zabolel. Nástrojové zloženie bolo identické s predchádzajúcou kapelou a zvuková kombinácia aparátu Orange a gitary Gibson LP Studio predznamenávala opäť exkluzívny zvukový zážitok. Ten sa s prvými tónmi úvodnej skladby "Bile, Blame and Blasphemy" dostavil s ohromujúcou energiou. Prvé tóny a úvodný polyrytmus mrazil a devastoval priestor. Z dôrazu na nástroje bola cítiť zohratosť kapely a prirodzené prevedenie každého detailu kompozície do živej koncertnej podoby. Valivý rytmus a expanzia zvuku bola pri nerušenom posluchu skladby poslucháčskou nirvánou, akú často na koncerte človek nezažije a ponúkla momenty, kedy sa akýkoľvek domáci posluch živému prevedeniu nedokáže vyrovnať.
S albumovou novinkou sme pokračovali aj ďalej v gradujúcom vystúpení košatou "The Crypt On The Borderlands", údernou "Take Us To the Threshold" ako aj "The Paths Of Time Are Vast", ktorá strhla naše skromné publikum do extatického tranzu vrátane členov HERMOPOLIS. Záver skráteného setu po večierke patril kratšej a staršej dynamickej kompozícii "Visions Of Gehenna", ktorú výborný zvuk posunul do inej dimenzie. Celkovo zahrali BLACK PYRAMID strhujúci set, ktorý ma pohltil a bude vo mne ešte dlho rezonovať. Osobne to bol až excentrický zážitok, kedy som bol vlastne s tak významnou kapelou na jednom pódiu a jednej úrovni, čo sa veľakrát za život nepodarí. BLACK PYRAMID si v našich končinách zaslúžia určite nejakú publicitu a dúfam, že tento report k nej mierne prispeje. Čerstvú novinku rozhodne každému odporúčam a nebudem ju mať problém zaradiť do svojho tohtoročného TOP.
Tento projekt táhne především charakteristický vokál Donovana Melero z HAIL THE SUN, což ve spojení se Sergio Medinou z ROYAL CODA znamená ono emotivně bolavé ukřičené post hardcore inferno, které odkazuje k domovským skupinám obou zmíněných hudebníků.
Rakouská brutální parta si za tematickou oblast své tvorby vybrala sériové vrahy. Je tedy asi logické, že těžiště i jejich třetího alba je deathgrindový nářez. A je to slušná porce třeba pro příznivce belgických ABORTED.
Klasický "Rogga" Johansson a jeho user-friendly death metal. Letos sice nemá oslnivou formu (viz slabší PAGANIZER), ale stále je to se ctí. Minulá deska byla lepší, ale i tady si skalní fanoušek najde to své. Hned po prvním poslechu vidíte všechny karty.
Trochu emařiny, trochu punkrocku a špetka indie melancholie. KOVADLINA řiznutá CARCIO RADIO. Ve výsledku celkem pozitivní vibe. Nová kapela se staronovými tvářemi a Banánem u mikrofonu. Hardcorovější MŇÁGA? Možná.
Tahle britská parta si prostě musí vybrat co chce. Koncept, ve kterém střídáte mělký emotivní rock a temnou post metalovou vlnu šilhající po blackaze v konečném důsledku působí jako zmatlaný dort od Pejska a Kočičky.
Nesúhlasím úplne s kolegom Shnoffom, že „PowerNerd“ je „ezo“. Devinovej potrhlosti je v textoch síce dosť, no v prvom rade ide o priamočiary prog’n'roll, ktorý strhne a baví od začiatku až do konca. Ad koniec: na „Ruby Quaker“ sa už so Shnoffom zhodneme.
Devinovu sólovou tvorbu buď milujete nebo je vám lhostejná. Nenávidět Devina nějak nelze. PowerNerd je asi očekávatelný, vrstevnatý ezo prog opus, který potěšil, ale nijak mě na lopatky nepoložil. Kromě songu "Ruby Quaker" ovšem. To je šleha jako kráva.