„Festival pre vyslúžilcov“, deň druhý. Je celkom príjemné vstať po takom kultúrnom večeri ako bol ten so SUFFOCATION vcelku čerstvý a dobre naladený. Tak teda urobiť nejakú prácu, do večera ďaleko, a tešiť sa na koncert, aj dnes to bude veľké, navyše tentokrát premiérové a iste príde veľa známych zovšadiaľ, na death metal podľa očakávania boli včera deathmetalisti, ale dnes hrá legenda, ktorá vcucne ľudí z metalovej, punkovej aj hardcoreovej subkultúry, to je zárukou solídnej návštevnosti. (Stretol som nemálo známych, ktorých som sa spýtal „vy ste tu v Colle nocovali?“)

Klub sa príjemne plnil už pri banskobystrických ACID FORCE, ktorí vyfasovali štedrú nádielku hracieho času, na svoju produkciu mali hádam aj hodinu. Nie že by si ju nezaslúžili, patria medzi tie bandy, pri ktorých si poviem „thrash metal Slováci skúšali hrať už v 2. polovici 80. rokov, ale naozaj sa ho naučili väčšinou až po roku 2000, v mladej generácii thrasherov, ale tí režú tak, že je čomu tlieskať.“ Kvarteto vo vynovenej zostave, so spievajúcim gitaristom, kedysi pôsobiacim u nádejných ANSTRATUS, oslavuje desať rokov na scéne. Minulého roku vydali AF druhý dlhohrajúci album „World Targets In Megadeaths“ s hudbou, ktorá vás hodí do čias, kedy najväčšie 80-kové thrashové božstvá vydávali svoje zásadné albumy. Nárez, rýchlosť, agresivita, do toho vydarená melódia, trochu ako MEGADETH s „nemačacím“ spevom, častejšie pritlačenie na pílu pre tých, ktorým sa thrash spája v prvom rade s tým, čomu sa kedysi vravelo „tvrdý metal“, občas crossoverovejší moment. Dajme tomu, že výlet do minulosti, ale naozaj autentický, naživo presvedčivý, na to, aby tu človek zažil parádny koncert žánru, nemusí čakať na veličiny ako TESTAMENT. (Každopádne nápad pokúsiť sa zaviesť u pánov do metalovej módy kraťase rifľové alias „haberovky“ osobne považujem za krok vedľa.)

Druhá polovica osemdesiatych rokov, postupne sa dostávate do sveta metalu po hudobnej i imidžovej stránke, sledujete napríklad aj to, čím si ľudia riflovky obšívajú. To máte také tie základy ako ACCEPT, SAXON, IRON MAIDEN, JUDAS PRIEST, SCORPIONS (serus Kristian). Do toho niečo novšieho, HELLOWEEN, METALLICA, DESTRUCTION. Nasleduje vysoká tonáž, SLAYER, KREATOR, SODOM, BATHORY. Trochu záhadnejšie zatiaľ vyzerajú nášivky CANDLEMASS, BULLDOZER, DEATH (to sa rýchlo doštudovalo). A vidíte aj, že niektorí ľudia nosia takú nášivku s rozpohybovanou figúrkou („bežec“ sme jej vtedy dali meno) a nápisom D.R.I. Akosi vám to mozog hodí k iným „skratkovým“ veciam, ktoré už poznáte. K hudbe „špinavých zhnitých imbecilov“ sa z kaziet v x-tej šumiacej kópii dostanete o čosi neskôr, neraz tak, že od D.R.I. má niekto za nejakým albumom pár skladieb ako tzv. „dohrávku“. Počujete iný, nový typ intenzívneho, rýchleho nárezu. Ešte neskôr začnete zisťovať, akou významnou a vplyvnou skupinou sa pôvodom texaskí, dnes už kalifornskí D.R.I. časom stali.

„Tí, ktorí naučili SLAYER a ostatných hrať rýchlo“ sa v našich končinách prvýkrát objavili na OEF v roku 2006 (ak sa nemýlim), koncert vošiel do dejín tým, že manažér sa k Čurbymu správal ako mamľas a hlavne tým, že kvôli zdravotným problémom gitaristu Spikea Cassidyho bol set osekaný na šesť skladieb, ktoré sa niekoľko hodín pred nástupom na pódium so zvyškom kapely v skúšobni trutnovskej thrash šlehy EXORCIZPHOBIA naučil jej gitarista. Cca dekádu neskôr D.R.I. podľa slov zúčastnených rozsekali Bratislavu na kapustu. A ja som si na ich koncert počkal 42 rokov odvtedy, čo začali hrať. To, že Spike (gitara) a Kurt Brecht (vokály) majú 62., resp. 63 rokov, na výkon vplyv nemalo, vyzerali prekvapivo a potešiteľne zachovalo. Spolu s basákom Gregom Orrom (hovoril som si „čo dočerta robím na pódiu s basou, keď som tu dole v hľadisku?!“) a bubeníkom Dannym Walkerom, mladšími skoro o generáciu, zhruba štyrom stovkám fanúšikov ukázali, že legendu robí okrem iného to, že koncert neodflákne. História pred nami ožila úplne super, D.R.I. prebehli diskografiu v podstate „durch“, od „Dirty Rotten EP“ až po „najnovší“ (ehm, z roku 1995) album „Full Speed Ahead“. Hneď medzi prvými zaznela aj „Acid Rain“ z albumu „Definition“, myslím, že vtedy, keď klip k nej hrávali na MTV, som tých chlapov prvýkrát videl farebne, v pohybe a nerozzrnene. Naživo sme si teda pripomenuli ich HC/punkové začiatky, potom to, ako prišli s mixovaním punku, HC a metalu, teda crossoverom, a aj to, ako ich čoraz viac bavil thrash metal. Zvuk skvelý, kapela sympaťáci, kotol rozbúrený, všetko ako má byť, presne ten koncert, keď je vám ľúto, že je už koniec, ale na druhej strane vás endorfíny zaplavia tak, že druhýkrát po sebe prídete z včerajšieho koncertu domov dnes. To je tak, keď sa presne podľa očakávania stretnete s kamarátmi a kamarátkami zo široka–ďaleka. Na koncerte, o ktorom Vajgel (Collosseum) sníval roky. A sen si splnil parádne.

D.R.I. setlist:
1. Argument Then War 2. Acid Rain 3. Mad Man 4. Couch Slouch 5. Who Am I 6. Slumlord 7. Dead in a Ditch 8. Suit and Tie Guy 9. Manifest Destiny 10. Syringes in the Sandbox 11. Thrashard 12. Abduction 13. I Don't Need Society 14. Beneath the Wheel 15. The Five Year Plan