Význam CRADLE OF FILTH pre adolescentných metalistov z deväťdesiatych rokov sa nedá preceniť. Sám si pamätám, ako som pred takmer štvrťstoročím prešľapoval pred domom majiteľa Rock Extremum, slovenského takmer monopolného distribútora extrémnej muziky, čakajúc na prvú várku CD „Midian“ (a ako mi, chudobnému študentovi, nemal vydať z päťstokorunáčky). A nemenej jasno si pamätám to nadšenie, ktoré umelecký vrchol britských (vtedy ešte) blackmetalistov spôsobil: veď redakčný metalosaurus Rudi sa práve „Midianom“ nechal inšpirovať pri tvorbe svojej internetovej prezývky, vtedy ešte na Metalmusic.sk; kto si spomína tiež, nech napíše do komentárov.

O to väčším sklamaním bol domnelý zošup „Kredl“ v nasledujúcej dekáde. V našom archíve nájdete vlažné recenzie, ešte vlažnejšie reporty a tak, ako sme „rástli“, čoraz pohrdlivejší tón a zmienky o šašoch a „kindermetale“. Navyše: Dani Filth a spol. boli jednou z prvých extrémnych kapiel, ktoré podpísali pre major label – a to sa neodpúšťa. Lenže po rokoch paberkovania a zmien v zostave prišiel za bicie „náš“ Marthus – ktorý v najbližších mesiacoch preberie od Paula Allendera štafetu pre druhého služobne najstaršieho člena kapely – a karta sa začala obracať. Keď v roku 2014 vymenil niekdajší pravidelný diskutér na Metalopolis Ashok ROOT za CRADLE OF FILTH, renesancia bola dovŕšená.

A tak, keď v roku 2024 kráčam do (rovnako ako pri štyroch z piatich zastávok austrálskeho turné) vypredaného sydneyského Metro Theatre, mieša sa vo mne všetka tá nostalgia s nefalšovaným očakávaním a trochou československej pýchy: stále aktuálny album „Existence Is Futile“ je po dlhej dobe bez debaty výbornou doskou a reportáže kolegov z českej a slovenskej zastávky aktuálneho turné takisto viac než sľubné.

Neduhom dnešnej hudobnej reality je nutnosť koncertovať, koľko sa dá (čitatelia, ktorí počúvajú hudbu výlučne cez streamingové platformy, nech si spytujú svedomie) a s ním spojená „optimalizácia“ setlistov. A tak je jasné, že CRADLE OF FILTH odohrajú navlas rovnaký setlist ako v Košiciach, Plzni či Bratislave (a skoro všetkých koncertoch od roku 2023).

V tomto prípade však nejde o handicap – ešte skôr, ako po povinnej domácej predkapele (OUR LAST ENEMY, ktorých aktuálne EP stojí za zopár vypočutí) a po vykalkulovaných Moldavcoch INFECTED RAIN (ktorým neverím ani notu) – vystúpili na pódium headlineri, viem, že sa mám na čo tešiť.

CRADLE OF FILTH dnes totiž pôsobia v prvom rade ako stabilný ansámbel: v tomto žánri to môže znieť ako paradox, ale prvý dojem je ten, že Dani Filth a spol. nikdy neboli viac nad vecou. Tak, ako odrástla pôvodná poslucháčska základňa (a dorástla nová), akoby zmizla nutnosť šokovať – rekvizity tu stále sú, ale z kapely sála pohoda, zladenosť a dobrá nálada, ktorá sa premieta nielen do Daniho preslovov medzi skladbami, ale aj pódiových eskapád Ashoka, ktorý preberá čoraz výraznejšiu rolu a bezprostredný kontakt s publikom si doslova užíva (na rozdiel od Marthusa, ktorého impresívna kanonáda je od spoluhráčov a fanúšikov oddelená akýmsi plexisklom).

Zoe Marie Federoff, súhrou osudu Ashokova snúbenica, sa za klávesmi zastala roly Sarah Jezabel Deva, Liv Kristine (v mimoriadne vrelo prijatej „Nymphetamine (Fix)“, v deň koncertu oslavujúcej 20 rokov od vydania), Martina Powella či Rosie Smith dôstojne, aj keď z úzadia, rovnako ako Daniel Firth na base a Donny Burbage s druhou gitarou.

Desiatkami koncertov vyladený setlist v podstate nemal chyby: začínalo sa hitom „Existential Terror“, pokračovalo „Saffron’s Curse“ s jedovatým „Christ you bastard!!!“ a keď po nekompromisnom, vynikajúcom náklepe „The Principle Of Evil Made Flesh“ nasadili CRADLE dimmuborgirovskú „Crawling King Chaos“, publikum bolo vo vare. Pri novších skladbách išli hore mobily, pri starších sa otváral circle pit a – na moje prekvapenie – solídny crowdsurfing. A keď sa v prídavkovom bloku ozvalo nezameniteľné „Hear me now...“ z intra k „Cruelty Brought Thee Orchids“, premýšľal som, ako sa asi cítia Ashok a Marthus: veď ich (black)metalové kariéry štartovali práve v dobe vydania bátoryčkovského opusu, vďaka ktorému boli filthovci vždy tak trochu „naši“.

Takmer polovica skladieb spred roku 2001 a tri skladby z „Existence Is Futile“ nenechali priestor na hluché miesta. A tak, keď bolo po hodine a štvrť (a takmer diskotékovej „From The Cradle To Enslave“) hotovo, odchádzal viditeľne spokojný každý, vrátane hudobníkov. Tridsať rokov je skrátka dosť dlhá doba na odstup; na oboch stranách hrany pódia. A tak to má byť.

Foto: autor, Facebook CRADLE OF FILTH