Majestátny Riesenrad, slávne koleso vo viedenskom Prátri, ticho stojí. Namiesto veselých tvárí, ktoré kedysi vypĺňali okná jeho kabín, vidieť len umrlčie grimasy obesencov, ktorí sa na ňom hompáľajú vysoko vo vetre. Pod ním sa už neozýva veselý smiech, ale doďaleka počuť nepríčetné pazvuky hostiny kanibalov. Vo vzduchu neletí farebný balónik, ale vrana s ľudským okom v zobáku. V meste, ktorého širokými ulicami sa kedysi dávno niesol klepot kolies cisárskeho koča, sa totiž už po šiestykrát odohráva zlovestné Viedenské metalové stretnutie. 

Priznám sa bez mučenia, scénu z predchádzajúceho odseku som si požičal z grafického motívu bannerov, plagátov a tričiek tohtoročnej edície podujatia Vienna Metal Meeting. Výtvarný aspekt sám o sebe stojí za zmienku, nakoľko si na tom naozaj dávajú záležať a každý rok sa neviem dočkať, s akou selankou na tričku odtiaľ zasa odídem.

Pokiaľ o tomto podujatí ešte niekto nepočul, ide o jednodňový mini-festival so súpiskou čítajúcou zhruba pätnásť kapiel. Jedinou výnimkou bol ročník 2022, ktorý bol dvojdňový a hralo ich tam dvadsaťšesť. Ktovie, možno to bol prejav po-covidových suchôt. Jeho domovskou scénou je najlepší viedenský klub Arena. Dramaturgia podujatia je postavená na kapelách, ktoré nemôžu nechať chladným žiadneho fanúšika nášho Gothoomu, poprípade slovutného Brutal Assaultu. Zo žánrov tu totiž kraľujú black, po ňom death, občas to spestrí doom, thrash, či prog. Z geografického hľadiska sú neprekvapivým základom domáce a nemecké kapely. Avšak hlavný hrací čas obsadzuje svetová špička spomínaných žánrov. Na ilustráciu nezaškodí uviesť headlinerov jednotlivých ročníkov: MAYHEM (2017), ABBATH (2018), OPETH (2019), TRIPTYKON a SAMAEL (2022) a PARADISE LOST (2023). Bonusom pre našinca je, že v minulosti sa tu odprezentovali aj kapely z našich luhov a hájov. Konkrétne ČAD (2017), MALIGNANT TUMOUR (2017), DOOMAS (2019) a INNERSPHERE (2022).

Keď už som spomenul Gothoom, hodí sa mi na porovnanie ekonomickej stránky veci. Dvojdňový sviatok extrémnej muziky v Žemberovciach ponúkol tento rok o 10 kapiel viac a vstupné stálo o 15 EUR menej. Nuž, pokiaľ organizujete festival v širšom centre Viedne, vypredáte akciu aj napriek takémuto garde. Podarilo sa to zhruba mesiac dopredu. Ešte o niečo skôr ako minulý rok. Na druhej strane, hlavným ťahákom tu predsa len bola kapela väčšieho kalibru, ktorá určite pohltila výraznú časť rozpočtu. Ale k tomu sa ešte dostanem.

Tohtoročné vydanie otvorili na malom pódiu o 15:30 pomerne nevýrazní Nemci SERVANT. Black, aký sme už všetci stokrát počuli. Zhruba po hodine som si z toho už nič nepamätal. Zato Dáni AFSKY, načínajúci program hlavného pódia, poriadne pridali na intenzite. Fajn koncert, aj keď ich živé vystúpenie bolo až príliš zaseknuté v jednej výrazovej rovine. Ich albumy sú pestrejšie. Ale možno s tým súviselo aj zvukárove nespokojné potriasanie hlavou. Potom zahrali na jednoduchšiu, ale stále zábavnú strunu domáci Viedenčania EWIG FROST. Zmiešate black s trochou speed metalu a punku a dostanete hudbu, ktorá je v porovnaní s Dánmi naopak určite pôsobivejšia naživo ako zo záznamu. Zahrievacie kolo bolo za nami a na hlavné pôdium vyvrhli nórske vlny paganskú stálicu KAMPFAR. Hral sa prierezový set a Dolk bol s publikom jedna myseľ. Výborné vystúpenie. Aj v skrátenej verzii toho, čo hrajú na aktuálnom turné, patrilo medzi to najlepšie z tohto večera.

Temná hviezda však už nebola taká žičlivá ich krajanom z Osla. Morová rana pri koncerte 1349 doľahla najmä na ich zvuk. Basová stena všetko prehučala. A to až tak, že som ešte pred polovicou koncertu rýchlym krokom odišiel a na malom pódiu dal schiedamským SINISTER šancu napraviť vlažný dojem z tohtoročného Brutalu. Spravil som dobre a som tomu rád, lebo ešte v ich prvej inkarnácii patrili k prvej várke kapiel, vďaka ktorým som sa cielene začal zameriavať na extrémnejšie formy metalu. No po ich augustovom vystúpení v pevnosti mi zostala na jazyku pachuť sklamania. Ale tu to bola iná kapela. Aadov minimalistický prejav omnoho lepšie sadne do malého klubu. Set bol natlakovanejší a publikum vyhecovanejšie. A na tejto pozitívnej vibrácii som plynule prešiel až k môjmu subjektívnemu headlinerovi z New Yorku, skvelým IMMOLATION. Set bol zameraný na posledné tri albumy, z ktorých zaznelo spolu až osem skladieb z celkových jedenásť. Ale dostalo sa aj na korene v podobe „Into Everlasting Fire“ z ich prvotiny. Silný zážitok, táto skvadra ma nikdy nesklamala.

V tomto bode nastal čas na presun späť k čiernemu kovu a nie hocijakému, ale najlepšiemu, aký momentálne rakúsky reich ponúka. Atmosferický post-black zo štajerského Grazu ELLENDE žne pozitívne ohlasy zo všetkých strán. Umiestnenie na malé pódium sa spätne javí ako masívne podhodnotenie, v tej tlačenici sa sotva dalo dýchať. Na druhej strane istá komornosť tomu pristala a dych sa aj tak zastavoval sám od seba vďaka hudobnému a pódiovému prejavu. Tu si trochu zašpekulujem, že ich prípadné stredoeurópske turné s našou BESNOU by mohlo byť veľkým úspechom. Teraz sa však spolu so všetkým, čo nohy malo, presuňme znova pod hlavné pódium, nad ktorým už visela veľká plachta CANNIBAL CORPSE. Jasný headliner, a už spomínaný najväčší žrút rozpočtu tejto akcie, spoľahlivo zabral. Na ploche osemdesiatich minút našili do fanúšikov spolu šestnásť skladieb z jedenástich albumov. Dav šalel a na miestne pomery sa dokonca rozbehol netradične veľký moshpit (spomínal som, že sa tu moshuje veľmi málo?). George je úplné zlatíčko a jediný atlét, ktorý má právo nosiť tričko s nápisom Respect the Neck! A pán Webster občas vyčaruje sekvenciu, pri ktorej aj nejeden priaznivec progresu uznanlivo pozdvihne obočie. Ja osobne ich síce beriem s rezervou, tento koncert bol napokon ako cez kopirák s ich posledným, a vlastne asi so všetkými, čo som videl, ale počas neho bolo všetkým úplne jasné, kto je tu šéfom.

S odbitím polnoci sa dobre šliapajúci stroj akoby trochu pokazil a posledné dve vystúpenia sa borili s technickými problémami so zvučením. Kvôli zdržaniu som už pre silne afektovaný prejav Rakúšanov KRINGA nemal veľké pochopenie. Viac ako okultizmus to bolo nechcene komické, a tým pádom to nemohlo fungovať. Po dvoch skladbách som to vzdal. Zaujímavejšia je storka okolo názvu tejto kapely. Prípadný záujemca si iste rád vygoogli, kto to bol Jure Grando. O niečo lepšie to bolo s úplne poslednou kapelou tohto ročníka, Švajčiarmi DARKSPACE. Návšteva trojice z hlbokého vesmíru, spievajúcej fiktívnym mimozemským jazykom, síce zabudla zahrnúť do svojich radov živého bicmena, zato doniesli laserovú diskoguľu. Ako temné outro sa to vo svojej bizarnosti vlastne celkom dobre hodilo. Po niečo vyše desiatich hodinách bolo dobojované.

V predchádzajúcom popise programu som alternoval medzi dvoma pódiami. Žiaľ musím povedať, že v reáli to úplne hladké nebolo a ich potenciál nebol naplno využitý. Sety na nich sa totiž väčšinou výrazne prekrývali. Takže som musel viackrát časť vystúpenia na jednom z nich obetovať, aby som videl aspoň kus setu na druhom. Kvôli tomu som prišiel o koncerty Nemcov GROZA, Belgičanov SCHIZOPHRENIA, thrasherov MUNICIPAL WASTE a domácich blackerov ARSGOATIA. Najviac ma mrzia práve tí prví spomenutí, ktorí nedávno vydali výborný album, ale mali smolu, lebo od už spomínaných IMMOLATION som jednoducho nevedel odtrhnúť oči a uši.

Je to však len jedna zásadnejšia škvrna na inak skvelom podujatí a výkone organizátorov. Som zvedavý na ohlásenie prvých kapiel budúceho ročníka, ktoré by malo prísť čoskoro. Určite si opäť nenechám ujsť ten októbrový deň zhruba takto o rok, keď sa na Viedeň znova znesie temnota.