OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Po nečakanom rozpade dvojice Morpheus a Daemon vystupujúcich do minulého roka v smrtiacom hviezdnom zoskupení LIMBONIC ART, sa Morpheus rozhodol vydať smerom svojho osobného projektu DIMENSION F3H. Ten mal pôvodne smerovať k iným nemetalovým oblastiam hudby, viac cez elektroniku a ambientné melódie, ale niečo sa (pozitívne) zvrhlo a hneď úvodom môžem prezradiť, že DIMENSION F3H je regulérnym metalovým zoskupením.
Od úvodného odpočtu elektronického hlasu je zrejmé, že elektronika bude mať na albume podstatné zastúpenie. Ďalším artiklom je zreteľný hudobný rukopis Morhpeov. Myslím, že každý, kto trocha zakopol o tvorbu LIMBONIC ART, si určite pamätá vynikajúci album „In Abhorrence Dementia", v prvej chvíľke posluchu „Reaping the world winds" sa môže zdať, že sme sa vrátili práve do časov tohto diela. Prispievajú k tomu hlavne tradičné melodické gitarové linky kreované Morpheom a LIMBONICom podobné užitie melodických elektro-klávesových doplnkov. Je však jasné, že na tu koncepčne ide viac o melodiku a futuristický nádych ako o bezbrehú mrazivú temnotu vesmíru.
Z akej esencie hudobných atribútov pozostáva „Reaping the World Winds" bez ohľadu sa na spomínanú podobnosť s LIMBONIC ART? V prvom rade ma veľmi upútala strojovo presná a výborná rytmika bicích. V istých chvíľach som ani neveril, že sú to „živé" bicie. Maximálne rýchle a presné blackové klepačky spolu ďalšímie breakmi a rytmami a prechodmi v podaní Stian Kirstoffshena (PAGAN´S MIND) sú hodné až pána Hellhammera. Celkovo sa vak dá povedať, že rytmika albumu sa skôr nesie v strednotempových polohách. V niektorých momentoch vhodne doplnená programovanou zložkou (niektoré prechody a rôzne industriálne rytmy v pozadí). Takýto precízny a rytmicky pestrý základ dáva plne vyniknúť pestrej zmesi predkladaných kompozícií. Gitary prepletené v množstvách veľmi výrazných melodických riffov variujúcich od blackových postupov tiahnúcim až k heavy metalovým a rockovým vplyvom. Gitarová práca v podaní Morphea je bezchybná a okorenená ešte množstvom sól a častými až deathovými zásekmi. Atmosférickú časť kompozícií zas zastupujú bohato nalinkované klávesy dotvárajúce melódie bez pocitu nadbytočnosti, alebo samoúčelnej prekomponovanosti. Nachádzame ich už v podobe industriálnych samplov cez rôzne elektro „symfonické" prvky až po klasický klavír. Osobitnou kapitolou je však vokál. O ten sa postaral Nesmoth (ARCH NEMESIS) a aj keď sa mi sprvu veľmi nezdal, výborne zapadá do konceptu. Výlučne v melodických polohách je rovnako variabilný a pestrý ako vyššie spomenuté elementy. Možno trocha nižšie položený, no cez rôzne skreslenia a efekty sa miestami dočkáme aj typických vysokých heavy metalových polôh. Pre ešte väčšie spestrenie vokálových liniek sú skladby pretkané aj ženskými vokálmi, vrstvenými chórmi, krátkymi duetmi a ďalšími drobnosťami, ktoré tak ako aj pri ostatných elementoch môžme pri každom ďalšom posluchu postupne objavovať.
Takže aj na základe predchádzajúceho opisu vidno, že máme čo do činenia s extrémne pestrou hudbou. Celková atmosféra tiahne niekde viac k futurizmu a prirovnal by som ju skôr k poslednému albumu THE KOVENANT, aj keď oproti tomu tu nenájdeme veľa melanchólie, skôr silný futuristicko-kozmický dotyk. Taktiež oproti poslednej tvorbe THE KOVENANT album pôsobí veľmi konzistentne neobsahuje hluché miesta až na snáď jedno pre mňa nepochopiteľné a to je záver v podobe čiste elektronickej skladby „Reborn", ktorá tam nemusela vobec byť. Narozdiel od tejto je ďalšia „elektro-inštrumentálka" „Waterworld" slušná.
V záverečnom hodnotení, nemám veľmi čo vytknúť. Máme tu pestrý mix elektro-blacku s množstvom inoštýlových vplyvov. Nezostáva mi nič iné len tento album všetkým vrelo odporučiť a podporiť to aj hodnotením.
Slušný našľapnutý elektro/black(?) metal určený tým, ktorí majú radi THE KOVENANT, aj keď podľa môjho názoru je tento počin v niekoľkých ohľadoch lepší.
8,5 / 10
Morpheus
- gitary, klávesy, programovanie, aranže
Nesmoth
- vokály
Stian Kristoffersen
- bicie
1. Reaping The World Winds
2. Dimension 6
3. The 3rd Generation Armageddon
4. Betrayer
5. Waterworld
6. In A Dreamlike State Of Mind
7. With An Overdose Of Ecstacy
8. Paint Me Something Bleach
9. Mirrorheart
10. The Dawn
11. Reborn
Datum vydání: Pondělí, 2. června 2003
Vydavatel: Hammerheart records
Stopáž: 59:23
Produkce: Morpheus
Studio: Fredman
-bez slovního hodnocení-
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.