PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
FORLORN, stratení...názov kapely, ktorý dosť dobre zachytáva jej pozíciu na scéne, pretože ju poznajú zrejme len nemnohí. Vydali však už dve radovky atmosférického symfo blacku s temnou severskou atmosférou a značnou príchuťou folku a takto svoje meno rozšírili medzi istý okruh spriaznencov hudby čierneho kovu, ktorí kapelu mohli len velebiť. Avšak po vydaní posledného albumu môžem len vysloviť domienku, že FORLORN padajú do zatratenia...
...pretože po odchode všetkých členov(okrem Alvarina) podieľajúcich sa na predchádzajúcich počinoch došlo v tvorbe kapely k veľmi výraznym zmenám. Hneď v prvých sekundách sa tieto zmeny, alebo skôr prerod prejaví a prekvapí. V prvom rade prekvapí skôr celkovo podivný zvuk celej nahrávky. Jedným slovom je značne umelý a utopený. Možno to bol zámer...ale ja ho hodnotím prinajmenšom rozporuplne a kriticky sa staviam v tomto hlavne k zvuku bicích, ktoré mi pripadajú dosť nevýrazné. Poďme však k hudbe. Stále sa jedná o atmosférický melodický black, aj keď z dávnej minulosti hrdinských eposov a sile pohanských bohov presunutý k chladnej sci-fi budúcnosti temného univerza...
Práve tomuto konceptu je podriadené všetko. Od prvých sekúnd sa zoznamujeme s klávesami, sprevádzajúce celé kompozície na značných plochách a častokrát sú nosným prvkom melódiky. Hudba plynie energicky zväčša strednotempových rytmoch tvorená jednoduchšími plnými riffmi variujúcimi od skôr deathmetalového razenia a zasekávačiek k typickým blackovým postupom...žiadna exhibícia ani progres sa však nekoná. Tu a tam sú skladby okorenené akustickým podfarbením a rôznymi elektronickými efektmi a skresleniami. Album pôsobí veľmi dynamicky avšak znova oproti predchádzajúcim počinom, neviem neviem...Čo mi však pri skladbách a to najciteľnejšie v „Agony Defiled", alebo elektro experimentálnej „Abuse" vadí je zbytočné opakovanie riffov a textov dookola a tak sú týmto dobré momenty zbytočne utopené. Pri textoch sa kriticky musím vyjadriť aj k vokálu, ktorý značne jednoliaty a frázovanie textov(hlavne v tých opakujúcich sa partoch), mi pripomína skôr recitovanie primitívnych rýmujúcich sa básničiek a zdá sa mi občas aj mimo. Príklad...hybernation, salvation, damnation...a možno ešte nejaký ten nation by tam mohol byť. Kde sú časy majestátnych hymnických nápevov z „Opus III"?. Celkový pohľad na album je tak zastretý rovnako ako zvuk a občasná prekomponovanosť. Dôležitá ingrediencia a to atmosféra albumu tu však je a ovplýva spomínaným futuristickým nádychom s mnohými výbornými hudobnými momentami všetkých skladieb, no k zemi ho tiahne zvuk a spomínané nedostatky.
Takže resumé...podobne ako je táto recenzia rozpačitá, tak presne také su aj moje dojmy. Porovnávať? Ak ho porovnám zo staršími majestátnymi albumami FORLORN tak to vychádza žalostne. Ináč sa jedná o ľahko nadpriemerný album s dobrými momentami, no tiež s nedostatkami a nešťastným zvukom. Priaznivci kapely sa skôr sklamú...ostatní? Za pokus to možno stojí...jeden(?).
Po prebudovaní zostavy, jasný odklon od pôvodného folkom inšprovaného konceptu k novej futuristicej forme, ktorá sa akosi nevydarila...odporúčam si radšej pozrieť súvisiace kapely..
6 / 10
1. Ether Inside
2. Grow City
3. Stigmata Damnation
4. Agony Defiled
5. Hybernation
6. Abuse
7. Disintegration
8. Silent Demise
Hybernation (2003)
Opus III: Ad Caelestis Res (1999)
The Crystal Palace (1996)
Forlorn (EP) (1996)
Jen škoda toho zvuku (ale asi to fakt byl záměr).
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.