...vízia, vízia nesená rokmi a pilovaná hudobným umením stále k vyššej dokonalosti. OPETH svoju víziu vydanými albumami evolvovovali od svojej prvotiny „Orchid" až po virtuozitu vnesenú do diela posledného. OPETH sa vždy dotýkali temných atmosfér, melanchólie zastúpených nezameniteľnými akustickými vyhrávkami...„Zatratenie" však prináša klimax tejto atmosféry prenesený do progresívnej hudobnej dimenzie tak vzdialenej metalu a predchádzajúcej tvorbe, pritom však tak úzko súvisiacej.

„Damnation" sa tak nesie v znamení akustiky atmosféry skladieb ako "To Bid You Farewell", alebo „Face of Melinda" známych z predchádzajúcej tvorby. Avšak akustiky vkusne odetej do hávu čistých elektrických gitár s jemnými rezonanciami skreslania v nezabudnuteľných sólach...OPETH však idú ďalej a pohrávajú sa s precíznosťou každého nástroja, precítením a premyslením každého detailu v konečnom dôsledku splývajúceho v celok hraničiaci s dokonalosťou...

Tvár, v rysoch smutná, no jemná a pokojná na nás hľadí spoza okna s kvapkami uslzeného dňa. Jemný jazz/bluesový rytmus rozohratý v úvodnej „Windowpane" opakujúci sa v podmanivých sľučkách v súzvuku vystupujúcej virtuóznej basgitary a častokrát len dotykov bicích rozohráva spolu s podmanivým veľmi pokojným Akerfeldtovým hlasom symfóniu tichej melanchólie...Tiahly zvuk melotrónu a vystupujúce sólo zo sľučiek doprovodu len chvíľkovo roztrháva atmosféru skladby, aby sa mohla vrátiť opäť do pokojných a ešte smutnejších polôh. Vôbec použitie melotrónu a klávesového podfarbenia v spojení s hypnotickými riffmi má šokujúci efekt násobiaci atmosféru a temnotu albumu nevídaným, alebo skôr neslýchaným spôsobom... „In My time of need" v jednoduchšom začiatku a utlmeným rozsekaným recitálom opäť raz ku atmosfére gradujúcej spolu s refrénom až do výšin zatratenia. Výrazné užitie melotrónu, dramatické a až ostré prechody Lopezových bicích chvíľami vrhajú skladbu k relatívne agresívnejším polohám, aby opäť naplno mohli zapôsobiť časti z opačného pólu nálad až do záverečného stratenia. V mrazivo temnej kompozícii „Death Whispered a Lullaby" smrť zašepká uspávanku a v súzvuku akustických gitár progresívnych rytmov a sól s psychedelickou hrou efektov...Precítené vokály, kde Akerfeldtovmu nižšie položenému viac než zdatne sekunduje vyššie položený Steven Willson, musí byť jasné, že kúzlo tohto albumu nezmazateľne a pohlcujúco pôsobí.

Closure" len potvrdzuje už napísané, úvodný vrstvený vokál pôsobí magicky a v jemných úderoch zboostrovaných gitár skladba graduje k ekvilibristickému záveru bicích a perkusií s nádychom orientálnych motívov a melódií. Nečakaný useknutý koniec (spomínate na „Serenity Painted Death"?) opäť vrhá náladu k ťažko melancholickým polohám v „Hope Leaves". Trocha hry so zefektovaným utlmeným vokálom sa vzápätí prenáša k plnosti jemnej kompzície s využitím vrstvených chórických vokálov na podklade hypnotických akusticko/elektrických gitarových vybrnkávačiek a nezameniteľných Akerfeldtových virtuóznych no pritom umných sól. Prezentované myšlienky len podtrhujú pochmúrny podtón skladby...„And I know you never return to this place..." „To Rid the Disease" spája všetko predchádzajúce...vyzdvihovať opäť vokál, dokonalé zakomponovanie chórov účelné využite melotrónu aj klasického klavíra (Steven Wilson), celkovú súhru nástrojov a premyslenosť tejto ako aj všetkych kompozícií slovami nemá ani zmysel. Náväznosť na „Deliverance" konkrétne „By the Pain I See in Others" je v závere veľmi cítiť... Keď inštrumentálky na predchádzajúcich dielach OPETH tvorili tie najpochmúrnejšie časti tak v „Ending Credits" dochádza k istému odľahčeniu, s jasnou melodickou linkou vnášajúcou do záveru optimizmus, aby však bol vzápätí opäť strhnutý minimálnou kompozíciou "Weakness" tvorenou len utlmeným zefektovaným hlasom prichádzajúcim odniekiaľ a blúznivými skresleniami gitár odchádzajúcich niekam až do stratena a úplného záveru...

Záver tu myslím vôbec nie je potrebný...OPETH sa cez „Zatratenie" posunuli vo svojej tvorbe ďaleko, avšak blízko k absolútnej hudobnej dokonalosti, spojenia šerej atmosféry a citu s inštrumentálnou a kompozičnou vyspelosťou...stupnica tentokrát nestačí...