PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
ABORYM preslávil hlavne svojím menom dnes už legendárny Attila Csihar. Preslávil, avšak zároveň aj potopil, keďže v súčasnosti je ABORYM už minulosťou a Attila si vychutnáva svoj pobyt v prítmí väzenia za drogy. Vráťme sa však z krátkej exkurzie vo väzení do prítomnosti, alebo s týmto albumom skôr do hlbokej budúcnosti.
ABORYM sú jednou z kapiel, ktorá by sa jasne dala zaradiť k takzvanej post blackmetalovej industriálnej vlne. Teda ku kapelám, ktoré sa vydávajú cestou industriálu, elektroniky a vyobrazeniu temnoty práve v apokalyptickej hi-tech budúcnosti. K týmto spolkom sa samozrejme radia kapely ako napríklad THORNS, alebo DHG. Z tohto odkazu tiež čerpajú napríklad SATYRICON, či MAYHEM. Kto má rád tieto kapely nemusí ďalej ani čítať a rovno si môže "With no Human Intervention" obstarať.
Podľa mňa sa však ABORYM z vyššie uvedených skupín najviac drží klasického čierneho kovu. Hudbu ženú vpred síce "len" strojové bicie, avšak vo veľkej miere prevládajú pre blackmetal práve typické klepačkové sypačky. Nad tým ako už z charakteristiky tohto štýlu vyplýva vystupuje mohutná vlna samplov a rôznych ďalších efektov a elektronických skreslení, vytvárajúca charakteristický futuristický "feeling". Základom však stále zostávajú poriadne nabrúsené gitary. A práve ich nazvučenie je to, čo robí tento album nezameniteľným. Prevažná väčšina partov je hraná typickými blackovými kvílivo-rezavými riffmi starej školy s obohatením ekvlilbristických až exhibicionistických sól, avšak tie najťažšie spomalenia sa nesú v znamení skutočne brutálne podladeného a zabijáckeho zvuku (tu mi utkvela hlavne skladba číslo 4, "Humechanics - virus" a jej záver). Tieto pomalé časti vo svojej hrubej sile a primitívnosti ostro kontrastujú zo zvyškom albumu a sú (ďalším) veľmi spestrujúcim prvkom. Celkovo vzaté gitary sú dostatočne invenčné, pútavé a zahraté moderne vôbec nie jednoducho, kde množstvo vyhrávok môže ulahodiť aj uchu poslucháča náročnejšej a komplexnejšej hudby (za akú osobne považujem aj tento album). Na druhej strane je tu však stále cítiť pravoverný základ čierneho kovu jeho počiatkov. Nezameniteľným prvkom albumu je samozrejme Attilov vokál. Zbytočne sa rozpisovať, to čo predvádza Attila so svojím hlasom je ďalšou temnou a hrozivou dimenziou hudby ABORYM a jednoznačne unikátnym poznávacím znakom. Rovnako aj vokálne party sú na albume pretkané elektronikou rozširujúc tak pole brutality o ďalší stupeň.
Ako celok tak album nemôže v žiadnom prípade sklamať. Kompozície pôsobia nápadito vďaka všetkým popísaným elementom a v neposlednom rade aj veľmi temne a apokalypticky, čo bolo aj konečným cieľom. To je taktiež vďaka rôznym spestrujúcim prvkom ako je záver skladby Triumph, kde sa dočkáme afektovaných ženských vzdychov (hádajte pri akej činnosti), alebo krátkeho gotického intermezza v "Digital Coat Masque", či už rôznych techno rytmických partov a podobných hudobných netradičných vychytávok.
Aby som nehovoril len o pozitívach...Prvá vec, čo mi vadí sú čiste elektro skladby. Tu patria "Does not compute" a "Chernobyl Generation" Album má celkové trvanie 64 minút a rozhodne si myslím, že vyradenie týchto pre mňa zbytočných a monotónnych skladieb by mu pomohlo. Vôbec záver albumu už trocha stráca dych. Skladba "The Alienation of the Blackened" akoby vypadla z tvorby CARPATHIAN FOREST, bodaj by nie keď v ABORYM pôsobí aj Natterfrost z CF. Zas skladbu "Automatik Rave"olution Satan" je zbytočne spomínať, jedná sa opäť o elektronickú skladbu aj keď v tomto prípade v prijateľnej dĺžke. Rozhodne bez týchto skladieb by album pôsobil konzistentnejším dojmom a taktiež hodnotenie mohlo byť o stupienok vyššie. Vo výsledku sa však jedná nadpriemerný a zaujimavý album, ktorý rozhodne priaznivcom (post)moderného pojatia čierneho kovu odporúčam.
Agresívny (post)black s množstvom industriálnej elektroniky v znamení hudobnej apokalypsy, ktorý sa dá odporučiť všetkým tým, ktorým takáto škatuľka niečo hovorí. Aj keď miestami album príliš natiahnutý zbytočne elektro skladbami jedná sa o výborný materiál so schopnosťou zaujať.
7,5 / 10
Malfeitor Fabban
- basgitara, syntetizátory a klávesy, programovanie
Sethlans
- gitary
Nysrok S.S.
- gitary, programovanie, sample
Attila Csihar
- vokály
1. Antichristian Codec (Intro)
2. With No Human Intervention
3. U.V. Impaler
4. Does Not Compute
5. Faustian Spirit Of The Earth
6. Digital Coat Masque
7. The Triumph
8. Black Hole Spell
9. Me(n)tal Stricken For Terror Action 2
10. Out Of Shell
11. Chernobyl Generation
12. The Aliennation Of A Blackened Heart
13. Automatik Rave'olution Satan
Psychogrotesque (2010)
Generator (2006)
With no Human Intervention (2003)
Fire Walk with Us (2001)
Kali Yuga Bizzare (1999)
Tak tenhle black metalový futurismus mě baví! Je v tom cítit silný industriálně-noisový teror, prvky klasického černého kovu a také závany samplové moderny (ambient, rave). A to všechno má svou solidní úroveň, nikterak revoluční, nikterak objevnou, ale přesto je "With No Human Intervention" výbornou ukázkou toho, kterak lze dnes provozovat staré nově. Zkuste to, neprohloupíte!
-bez slovního hodnocení-
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.