DEFTONES sú celkom dobrým príkladom kapely, kedy na základe prvého kontaktu po nadšenými recenziami živenej zvedavosti dôjde k sklamaniu, ktoré sa len veľmi ťažko prekonáva. Asi tak tomu bolo, keď som po prvý krát uvidel vo vysielaní MTV klip k songu „Back To School“. Kapelu som zaradil ako ďalšiu z radu moderných amerických gitarových formácií, pod taktovkou nazelenalého pána Dolára cynicky sa zahrávajúcou s citovým a myšlienkovým svetom nielen US teenagerov. A ako strašne som sa mýlil! Od vydania „White Pony“ ubehlo pár rokov a bol to opäť klip, čo spôsobilo môj obrat. Skladba sa volá „Minerva“ a na konci songu som poriadne vypliešťal oči.

DEFTONES??????????!!!!!!!!!!!
Rok 2003 je zase míľnikom v ich (zaslúžene)úspešnej kariére. Dokonalý predchodca a cenou Grammy zvýraznený „White Pony“ bude ťažko prekonať, avšak DEFTONES bez viditeľnej námahy vytvorili dielo nové, iné a lepšie. Ťažko definovať v čom sú ich nové skladby iné, DEFTONES je totiž jedna z tých kapiel, ktoré rozpoznáte okamžite na základe špecifických postupov a vyznenia. Držia sa vlastného prejavu a predsa sú zakaždým iní. Už úvodná „Hexagram“(aktuálny singel a klip) je pri striedaní uvolnenejších momentov s tými výbušnými jednoducho devastujúca. Ničivú náladu umocňuje aj Chinov maniacko-depresívny prejav, ktorého najsilnejšou stránkou je preklenutie prechodov z a do refrénov. Celý album je doslova nabitý emóciami explodujúcimi v poslucháčovom uchu, plný zvratov. Typická stavba skladieb slová/refrén/slová im opäť na sto percent vychádza a ani zďaleka nenudí. Najlepšia vec je práve prekrásna citovo rozorvaná(radostne smutná) „Minerva“(prvý klip a singel), nasledovaná striedavo gradujúcou „Needles And Pins“, zronenou „Deathblow“ a záverečnou zrýchlenou „Moana“. Morenove osobné skúsenosti zachytáva agresívna „When Girls Telephone Boys“ približne v štýle skladby „Elite“ z predchodcu. Zúfalá „Lucky You“ po hudobnej stránke, kedy nad gitarami víťazia sample a klávesy, vzdialene evokuje posledné albumy DEPECHE MODE. Jediným, ale nie príliš podstatným prešľapom môže byť miestami preefektovaný zvuk. Tradíciou sa asi stala prítomnosť dátovej stopy, obsahujúca krátke video zo štúdia, potom záznam z „bežného“ dňa jednotlivých členov kapely, fotky a link priamo na domovskú internetovú stránku.

DEFTONES patria medzi to najlepšie čo súčasná moderná a gitarová scéna zo zámoria môže ponúknuť a rovnomenným albumom sa stále držia vo výšinách z ktorých už niet kam stúpať. Ich hudba je stále dostatočne osobitá a nepochybne úprimná. A určite je viac ako symbolické, že s Chinom Morenom spieva práve v skladbe „Passenger“, práve z oceneného „White Pony“, práve istý Maynard James Keenan, práve z TOOL(v roku 1997 si TOOL odniesli Grammy za fenomenálny počin „Ænima“). Napriek nesmierne ťažkej pozícii po prelomovom treťom albume „White Pony“, nielenže splnili všetky očakávania, poľahky ich prekonali a sám netuším, ako sa im podarí udržať si aj v budúcnosti rovnakú úroveň.